Úpadok bratislavských podnikov

pôvodne publikované: 09/2008

A teraz nemyslím podnikateľských subjektov, ale krčiem, kaviarní a diskoték.

K napísaniu tohto článku ma inšpiroval tento článok. Tiež ma niekedy postihne nostalgia, resp. spomínanie na podniky, do ktorých som s kamarátmi chodieval. Napríklad také UW Café na Ventúrskej. Bývalý protiatómový kryt (alebo čo to vlastne bolo) veľkosti petržalskej dvojgarzónky, rozdelený na štyri miestnosti, každá asi tak 3*2 metre. Pri vstupe vás ovanul puch cigaretového a ganjového dymu a zliezať po úzkych schodoch dole bola adrenalínová zábava, najmä keď chcel ísť zároveň niekto hore. Napriek tomu, alebo možno práve preto sa tam človek cítil veľmi príjemne, hrali tam vtedy najnovšiu elektronickú hudbu – Massive Attack, Portishead, Waldeck, Kruder & Dorfmeister, z tých rýchlejších vecí Goldie, Grooverider, atď. Hudba ale nehulákala, takže sa človek aj počul a mohol konverzovať o kravinách pri miešaných drinkoch s poetickými názvami ako „Spomínam na Paríž“ alebo „Panna zázračnica“. Navyše, za takýto drink človek nevysolil dve kilá, ale asi tak štvrtinu tejto sumy.

Ale UW Café sa v roku 2003 zrušilo a čo je tam teraz, netuším. A tak rozmýšľam, čím to je, že je v Bratislave tak málo podnikov, ktoré majú takúto osobitnú, originálnu atmosféru a do ktorých by človek rád chodil pravidelne a nemusel sa báť, že ten podnik o týždeň nezrušia. Nemyslím teraz cocktail bary, kde sa človek nechodí spoločensky vyžiť, ale vyzerať. Stáť opretý o bar v mase 300 ľudí, sŕkať miešaný drink (ľubovoľný, väčšinou všetky chutia podobne) a tváriť sa dôležito, z toho som už vyrástol. Alebo diskotéky, kde si dospelý človek pripadá ako v materskej škole.

Isteže, sú aj štýlové podniky, ktoré si zachovávajú svoju úroveň, napríklad Verne na Hviezdoslavovom, ale to je skôr výnimka a ja sa čudujem, že to ešte niekto nekúpil, neprerobil a nepremenoval napríklad na Coco jumbo tropical bar. Zaujímavé podniky majú väčšinou veľmi krátku životnosť (napr. Nassau Club), alebo sa po čase tak zopsujú, že tam takmer nikto nechodí (napr. Grémium). Nie, že by mi na tom nejako záležalo, len som sa tak zamyslel, čím to je. Je chyba vo mne? Mám také vysoké nároky, alebo už starnem a dnešnú krčmovú kultúru už nedokážem pochopiť? Alebo sa neoplatí otvárať takýto podnik pre pár exotov ako som ja, ktorým už nechutí pančované mojito z FreeCoolIn cock-tail baru? Alebo 90 % bratislavských podnikov funguje už len ako bankomaty bratislavskej mafie?

No nič, tak sa snáď niekedy uvidíme vo Verne, na červenej pohovke. Zatiaľ na zdravie!