Dnes sa budeme venovať niektorým konkrétnym thajským destináciám (word mi podčiarkuje toto slovo a ponúka mi slovo „destiláciám"), takže to bude strašná nuda, preto to ani nečítajte.
Krabi
Videli ste „The Beach" s Di Capriom? Fajn, tak Krabi je zhruba tá pobrežná oblasť oproti ostrovu, kde Di Caprio kapril s ostatnými batôžkármi. Ak ste nevideli Pláž, tak ste možno videli James Bonda, konkrétne „Muža so zlatou zbraňou", tak to nakrúcali tiež na ostrovoch v tejto oblasti. Ak ste nevideli žiadny z týchto filmov, tak je to jednoducho tá oblasť Thajska, kde z mora trčia vápencové skaly, ktoré sú dole podmývané vodou, až je človeku divné, že im to nepopadá do mora. Vyzerá to asi takto:
Nie je preto divné, že najmä z prírodných krás ťaží táto oblasť - biely piesok, tyrkysové more, a to umiestnené medzi dvoma strmými vápencovými útesmi, obrastenými popínavými rastlinami, to je ako na pohľadnici alebo z reklamy na sprchový gél. Paradoxné preto je, že centrálna časť Krabi, ktorú tvorí pláž Ao Nang vyzerá pomerne humusne. Tvorí ju úzky pás piesku pozdĺž hlavnej cesty. Okrem toho je tam parkovisko long tail boatov (t.j. úzka drevená loď, ktorú poháňa niečo ako veľká strunová kosačka, asi najbežnejší lodný dopravný prostriedok v Thajsku), takže o priezračnej azúrovej, tyrkysovej a akvamarínovej vode nemôže byť ani reči. Z nejakého dôvodu ale táto oblasť je turisticky veľmi populárna, čo vysvetľuje veľké množstvo „írskych krčiem" a „talianskych reštaurácií" pozdĺž tejto pláže. Túto vymoženosť som si rád odpustil, keďže špagety a plechovkový guinness si môžem dať aj v Bratislave. Okrem toho ceny jedla sú tu tak 8 x vyššie, ako je priemer. Naľavo od Ao Nangu je pláž Noppharat Thara, ktorá je súčasťou národného parku a podľa toho to aj vyzerá. Aj keď parkovisko lodí spravili už aj tam, ale je šikovne schované v akomsi zálive.
Naľavo od Ao Nang je ešte známa Railay Beach, ktorá je známa najmä vďaka tomu, že je tak šikovne ukrytá medzi skalami, že sa do nej nedá dostať autom, alebo pešo, iba loďou. Ak už má ísť človek ale niekam loďou kvôli pláži a čvachtaniu v mori, je lepšie navštíviť nejaký blízky ostrov, napríklad na Koh Poda to trvá asi pol hodiny a vyzerá to tam ako z katalógu. Každopádne je podľa mňa chvályhodné, že Thajčania sa nerozhodli vyhodiť do vzduchu polku kopca, aby tam postavili asfaltku len preto, aby sa Helmut a Heidi dostali do svojho rezortu taxíkom. Mám pocit, že na Slovensku by sa to riešilo inak.
Koh Samui
Ostrov Samui (koh = ostrov) je pomerne malý, asi 20 x 20 km, no je pomerne členitý a tak nejako pestrý. Jeho obvod tvoria samozrejme obligátne biele pláže s jemným pieskom a vo vnútri je zase hornatý a silno zalesnený, čo je fajn, lebo to nie je vysušená placka alebo kus skaly, ako napríklad niektoré ostrovy v Grécku. Okrem toho zhruba po jeho obvode vedie hlavná cesta, takže sa dá v pohode obehnúť a popozerať celý, pri správnej logistickej príprave aj za jeden deň. Turizmus sa sústredí najmä v jeho západnej časti, na plážach Lamai a Chaweng. Na jeho východnej strane sú pláže tiež, ale žiadne hotely, preto ak tieto pláže navštívite, pokojne sa môže stať, že okrem driemajúceho thajského rybára tam budete sami .Vo „vnútrozemí" sú dokonca vodopády a napriek tomu, čo som napísal minule o tom, že Thajčania radi zveličujú, tak jeden z nich má dokonca spád 80 metrov. Blbé ale bolo, že vďaka dlhšiemu obdobiu sucha boli v dobe našej návštevy z vodopádu len skaly s malým prameňom vody, ale počasiu človek nerozkáže.
Ďalšou atrakciou sú skaly, ktoré sa volajú „Dedko a babka" a vraj majú pripomínať penis a vagínu. Ako som vypozoroval, tak Thajčania sú celkovo fascinovaní pohlavnými orgánmi, najmä mužskými. Na jednom výlete na ostrov, ktorého meno si už nepamätám, sme navštívili peknú pláž s akousi jaskyňou. Pláže v Thajsku nebývajú preplnené, skôr naopak, preto ma prekvapilo, keď sa v jednej jej časti tlačilo asi 100 Aziatov a niečo si tam usilovne fotili. Ako som zistil, išlo o oltár s farebnými drevenými kolmi, ktoré pripomínali penisy. Fascinujúce. Takže toto zrejme vysvetľuje, prečo sú cedule upozorňujúce na dve divne tvarované skaly po celom Samui.
Na juhovýchodnom cípe sa nachádza tzv. Hadia farma, kde robia hadiu šou. Absolútne nemám predstavu, čo to môže byť, a asi ani nechcem vedieť, ale za malý peniaz si to tam môžete obzrieť. Je to taká minizoo s hadmi, krokodílmi a škorpiónmi a vtipnými nápismi, ako napríklad „Do not strike the crocodile!". A ak budete mať šťastie, ako sme mali my, tak si vás odchytí nejaký krotiteľ hadov a na krk vám zavesí 50-kilového pytóna.
V čase našej návštevy tohto ostrova Thajčania oslavovali nový rok, čiže teraz tam je rok 2553, počítajú to od smrti Buddhu, alebo tak nejako, to nie je príliš zaujímavé. Zaujímavé je skôr, ako ho oslavujú - tak že sa oblievajú vodou. Oni to volajú Songkran, a je to niečo asi ako naša veľkonočná oblievačka, akurát v oveľa väčšom rozsahu. Predstavte si hlavnú cestu okolo ktorej stoja Thajčania s kýbľami a hadicami a každý, kto ide okolo, dostane slušnú dávku vody. Dokonca na cestách sú akési checkpointy, kde musia autá spomaliť, aby dostali sprchu, v lepšom prípade len vodnú, v tom horšom aj vodu zmiešanú s púdrom. Znie to infantilne, ale ich to strašne baví a keď človek pristúpi na ich hru, tak je to vlastne celkom sranda.
Čo je ešte zaujímavé, je samujské letisko. Ono totiž nevyzerá ako letisko, teda aspoň my si predstavujeme letisko ako uzavretú budovu, ale na Samui to vyriešili inak. V podstate ide o komplex budov, tvorených len drevenými stĺpmi a slamenou bambusovou strechou, niečo ako plážový bar. A pod tým všetkým je ukryté všetko, čo má letisko mať. V teplých krajinách je to asi bežné, ale aj tak ma to celkom prekvapilo. A z open air letiska na Samui hurá do Bangkoku.
Bangkok
Prvé, čo asi uvidíte v Bangkoku je tiež letisko, a to bangkokské sa volá že Suvarnabhumi a vyslovuje sa to vraj šuvarnabum (šmarja, bum?). Okrem toho je veľmi veľké, takže kým sa od check-inu dostanete na gate, tak sa nachodíte. Má 3 poschodia a od každého z nich ide prípoj na diaľnicu. Áno, pri letisku majú trojposchodovú diaľnicu. Až mi je divné, ako niečo také mohli postaviť bez podpory zo štrukturálnych fondov Európskej únie.
Ale Bangkok veľké letisko potrebuje, lebo je to veľké mesto, ktoré má 9 miliónov obyvateľov. A podľa toho to aj vyzerá. Bangkok je vo všeobecnosti hlučný, špinavý a samozrejme smradľavý. Ale to je asi každé ázijské veľkomesto a asi ako každé ázijské veľkomesto, aj Bangkok má svoju jedinečnú atmosféru. Jeho centrum tvorí akýsi polkruh, ktorý obteká rieka (nechcite odo mňa jej názov) a z rieky sa do mesta ešte vlievajú vodné kanály. Ak budete mať príležitosť, prenajmite si čln a nechajte sa po týchto kanáloch povoziť. Uvidíte, že napríklad taký Luník IX. je veľmi luxusné sídlisko v porovnaní s tým, v akých podmienkach žijú Thajčania. Iba takto môžete vidieť deti kúpajúce sa pred „domom" a o pár metrov ďalej asi 1,5-metrového varana (či čo to bolo), ako vylieza z vody.
Celkovo riečna doprava je v Bangkoku premakaná a predstavuje lacnú alternatívu napríklad voči taxíku. Totiž okrem člnu, ktorý si môžete prenajať a stojí pár stoviek, môžete využiť aj expresnú loď, ktorá premáva niekoľkokrát za hodinu pozdĺž celej rieky z jedného konca na druhý. Ale pozor, expresná sa nevolá len tak pre nič, za nič, ale sa do nej aj expresne nastupuje, lebo pri jednom móle stojí tak pol minúty, preto ak sa rýchlo nespamätáte, môžete čakať na ďalšiu. Ďalšie spôsoby dopravy sú autobusy, ich fungovanie som ale nemal šancu za ten krátky čas pochopiť, ďalej metro a tzv. skytrain, t.j. niečo ako rýchlodráha. Tá sa pochopiť dá, lebo sú len dve trasy a tie sú dobre vyznačené. Metro ani skytrain ale priamo v centre nejazdia, preto najjednoduchšie je použiť taxík alebo tuk-tuk. Na kratšie vzdialenosti odporúčam to druhé, oficiálne je tuk-tuk dvojmiestny, ale natrepe sa doň až 5 ľudí (vyskúšané). Na cene sa ale dohodnite vopred a podľa mňa ok cena je asi tak 15-20 BTH za kilometer. To isté platí aj o taxíkoch, ktoré majú síce na streche veľký nápis „taximeter", ale pomerne neradi ho zapínajú. Čiže sa dohodnite na cene vopred, alebo trvajte na tom, aby bol taxameter zapnutý, ak nepochodíte, pokojne vystúpte a nájdite si iný taxík, je ich tam ešte asi ďalší milión. Aha, a ešte jedna vec, pozor na tuk-tukárov, ktorí vám budú ponúkať veľmi lacnú okružnú jazdu po pamiatkach. Spravidla táto okružná jazda znamená aj návštevu obchodov s klenotmi alebo oblekmi, z čoho majú tuk-tukári províziu. Ak máte dosť času, nie je to problém, jednoducho sa dve minúty pomotáte po obchode, nič nekúpite a idete ďalej.
Omg, to je zase dlhé, takže už to skrátim:
Keď už viete, ako sa pohybovať po Bangkoku, môžete navštíviť napríklad tieto destilácie:
Grand Palace: viď minulá časť
Khao San Road: asi turisticky najznámejšia bangkokská ulica. Nie je na nej nič extra špeciálne: veľa obchodov, reštaurácií, krčiem, hotelov a hostelov, ale je fajn mať ubytovanie niekde v blízkosti tejto ulice, keďže taxikári vedia po anglicky rovnako dobre ako všetci Thajčania, preto vysvetliť im, kam sa chcete dostať môže byť problém. Ale Khao San Road poznajú asi všetci, takže je jednoduchšie nechať sa vysadiť tam.
Chinatown: Hm, čo by tak mohlo byť, Chinatown? Je to možno zvláštne, ale čínska štvrť naozaj vyzerá trochu inak ako zvyšok Bangkoku a nie je to len výmenou thajského mimozemského písma za čínsky rozsypaný čaj. Je to tam ešte rušnejšie, hlučnejšie a vysvietenejšie ako inde, a keď už vás nezaujme vizuál, tak si môžete dať aspoň čínske jedlo (áno, aj to je od thajského iné).
Chatuchak weekend market: Trh, ktorý sa koná každý víkend je trochu ďalej od centra, preto tam je málo turistov a tomu si prispôsobené aj ceny. Zdá sa mi, že aj predajcovia z Khao San Road nakupujú tu a potom to predávajú Anglánom s 300 % maržou. Pokiaľ sa dá niečo v Bangkoku zohnať, tak to zoženiete asi tu. Ak nie, tak to asi neexistuje.
Plávajúce trhy: pozri minulú časť
Most cez rieku Kwai: Videli ste rovnomenný film? Ja hej, asi keď som mal 10 rokov, takže možno si to pamätám zle, ale je to most, ktorý počas WW2 stavali americkí zajatci japonskej armády a keď ho postavili, tak prišli spojenci a most vybombardovali. Tak most už je zrekonštruovaný a vyzerá celkom pekne, aj s jeho okolím. Pokiaľ vás nezaujímajú zaprášené pušky a samopaly, tak na priľahlé múzeum druhej svetovej vojny sa pokojne vykašlite, o nič neprídete.
Aha, a ešte tzv. sexturizmus
Keďže sa to v diskusii všetci pýtajú, tak odpoviem: sexturizmus je tam určite veľmi rozšírený. Asi každý druhý škaredý starý turista sa po Bangkoku vláči s mladou Thajčankou. Thajčanky, na rozdiel od všeobecného názoru, nie sú veľmi pekné, ale to je starým škaredým starým turistom asi jedno. Takže toľko o sexturizme.
Koniec poslednej časti
Diskusia: http://blog.sme.sk/diskusie/1676063/1/Bol-som-Thajsku-tretia-cast.html
Videli ste „The Beach" s Di Capriom? Fajn, tak Krabi je zhruba tá pobrežná oblasť oproti ostrovu, kde Di Caprio kapril s ostatnými batôžkármi. Ak ste nevideli Pláž, tak ste možno videli James Bonda, konkrétne „Muža so zlatou zbraňou", tak to nakrúcali tiež na ostrovoch v tejto oblasti. Ak ste nevideli žiadny z týchto filmov, tak je to jednoducho tá oblasť Thajska, kde z mora trčia vápencové skaly, ktoré sú dole podmývané vodou, až je človeku divné, že im to nepopadá do mora. Vyzerá to asi takto:
Nie je preto divné, že najmä z prírodných krás ťaží táto oblasť - biely piesok, tyrkysové more, a to umiestnené medzi dvoma strmými vápencovými útesmi, obrastenými popínavými rastlinami, to je ako na pohľadnici alebo z reklamy na sprchový gél. Paradoxné preto je, že centrálna časť Krabi, ktorú tvorí pláž Ao Nang vyzerá pomerne humusne. Tvorí ju úzky pás piesku pozdĺž hlavnej cesty. Okrem toho je tam parkovisko long tail boatov (t.j. úzka drevená loď, ktorú poháňa niečo ako veľká strunová kosačka, asi najbežnejší lodný dopravný prostriedok v Thajsku), takže o priezračnej azúrovej, tyrkysovej a akvamarínovej vode nemôže byť ani reči. Z nejakého dôvodu ale táto oblasť je turisticky veľmi populárna, čo vysvetľuje veľké množstvo „írskych krčiem" a „talianskych reštaurácií" pozdĺž tejto pláže. Túto vymoženosť som si rád odpustil, keďže špagety a plechovkový guinness si môžem dať aj v Bratislave. Okrem toho ceny jedla sú tu tak 8 x vyššie, ako je priemer. Naľavo od Ao Nangu je pláž Noppharat Thara, ktorá je súčasťou národného parku a podľa toho to aj vyzerá. Aj keď parkovisko lodí spravili už aj tam, ale je šikovne schované v akomsi zálive.
Naľavo od Ao Nang je ešte známa Railay Beach, ktorá je známa najmä vďaka tomu, že je tak šikovne ukrytá medzi skalami, že sa do nej nedá dostať autom, alebo pešo, iba loďou. Ak už má ísť človek ale niekam loďou kvôli pláži a čvachtaniu v mori, je lepšie navštíviť nejaký blízky ostrov, napríklad na Koh Poda to trvá asi pol hodiny a vyzerá to tam ako z katalógu. Každopádne je podľa mňa chvályhodné, že Thajčania sa nerozhodli vyhodiť do vzduchu polku kopca, aby tam postavili asfaltku len preto, aby sa Helmut a Heidi dostali do svojho rezortu taxíkom. Mám pocit, že na Slovensku by sa to riešilo inak.
Koh Samui
Ostrov Samui (koh = ostrov) je pomerne malý, asi 20 x 20 km, no je pomerne členitý a tak nejako pestrý. Jeho obvod tvoria samozrejme obligátne biele pláže s jemným pieskom a vo vnútri je zase hornatý a silno zalesnený, čo je fajn, lebo to nie je vysušená placka alebo kus skaly, ako napríklad niektoré ostrovy v Grécku. Okrem toho zhruba po jeho obvode vedie hlavná cesta, takže sa dá v pohode obehnúť a popozerať celý, pri správnej logistickej príprave aj za jeden deň. Turizmus sa sústredí najmä v jeho západnej časti, na plážach Lamai a Chaweng. Na jeho východnej strane sú pláže tiež, ale žiadne hotely, preto ak tieto pláže navštívite, pokojne sa môže stať, že okrem driemajúceho thajského rybára tam budete sami .Vo „vnútrozemí" sú dokonca vodopády a napriek tomu, čo som napísal minule o tom, že Thajčania radi zveličujú, tak jeden z nich má dokonca spád 80 metrov. Blbé ale bolo, že vďaka dlhšiemu obdobiu sucha boli v dobe našej návštevy z vodopádu len skaly s malým prameňom vody, ale počasiu človek nerozkáže.
Ďalšou atrakciou sú skaly, ktoré sa volajú „Dedko a babka" a vraj majú pripomínať penis a vagínu. Ako som vypozoroval, tak Thajčania sú celkovo fascinovaní pohlavnými orgánmi, najmä mužskými. Na jednom výlete na ostrov, ktorého meno si už nepamätám, sme navštívili peknú pláž s akousi jaskyňou. Pláže v Thajsku nebývajú preplnené, skôr naopak, preto ma prekvapilo, keď sa v jednej jej časti tlačilo asi 100 Aziatov a niečo si tam usilovne fotili. Ako som zistil, išlo o oltár s farebnými drevenými kolmi, ktoré pripomínali penisy. Fascinujúce. Takže toto zrejme vysvetľuje, prečo sú cedule upozorňujúce na dve divne tvarované skaly po celom Samui.
Na juhovýchodnom cípe sa nachádza tzv. Hadia farma, kde robia hadiu šou. Absolútne nemám predstavu, čo to môže byť, a asi ani nechcem vedieť, ale za malý peniaz si to tam môžete obzrieť. Je to taká minizoo s hadmi, krokodílmi a škorpiónmi a vtipnými nápismi, ako napríklad „Do not strike the crocodile!". A ak budete mať šťastie, ako sme mali my, tak si vás odchytí nejaký krotiteľ hadov a na krk vám zavesí 50-kilového pytóna.
V čase našej návštevy tohto ostrova Thajčania oslavovali nový rok, čiže teraz tam je rok 2553, počítajú to od smrti Buddhu, alebo tak nejako, to nie je príliš zaujímavé. Zaujímavé je skôr, ako ho oslavujú - tak že sa oblievajú vodou. Oni to volajú Songkran, a je to niečo asi ako naša veľkonočná oblievačka, akurát v oveľa väčšom rozsahu. Predstavte si hlavnú cestu okolo ktorej stoja Thajčania s kýbľami a hadicami a každý, kto ide okolo, dostane slušnú dávku vody. Dokonca na cestách sú akési checkpointy, kde musia autá spomaliť, aby dostali sprchu, v lepšom prípade len vodnú, v tom horšom aj vodu zmiešanú s púdrom. Znie to infantilne, ale ich to strašne baví a keď človek pristúpi na ich hru, tak je to vlastne celkom sranda.
Čo je ešte zaujímavé, je samujské letisko. Ono totiž nevyzerá ako letisko, teda aspoň my si predstavujeme letisko ako uzavretú budovu, ale na Samui to vyriešili inak. V podstate ide o komplex budov, tvorených len drevenými stĺpmi a slamenou bambusovou strechou, niečo ako plážový bar. A pod tým všetkým je ukryté všetko, čo má letisko mať. V teplých krajinách je to asi bežné, ale aj tak ma to celkom prekvapilo. A z open air letiska na Samui hurá do Bangkoku.
Bangkok
Prvé, čo asi uvidíte v Bangkoku je tiež letisko, a to bangkokské sa volá že Suvarnabhumi a vyslovuje sa to vraj šuvarnabum (šmarja, bum?). Okrem toho je veľmi veľké, takže kým sa od check-inu dostanete na gate, tak sa nachodíte. Má 3 poschodia a od každého z nich ide prípoj na diaľnicu. Áno, pri letisku majú trojposchodovú diaľnicu. Až mi je divné, ako niečo také mohli postaviť bez podpory zo štrukturálnych fondov Európskej únie.
Ale Bangkok veľké letisko potrebuje, lebo je to veľké mesto, ktoré má 9 miliónov obyvateľov. A podľa toho to aj vyzerá. Bangkok je vo všeobecnosti hlučný, špinavý a samozrejme smradľavý. Ale to je asi každé ázijské veľkomesto a asi ako každé ázijské veľkomesto, aj Bangkok má svoju jedinečnú atmosféru. Jeho centrum tvorí akýsi polkruh, ktorý obteká rieka (nechcite odo mňa jej názov) a z rieky sa do mesta ešte vlievajú vodné kanály. Ak budete mať príležitosť, prenajmite si čln a nechajte sa po týchto kanáloch povoziť. Uvidíte, že napríklad taký Luník IX. je veľmi luxusné sídlisko v porovnaní s tým, v akých podmienkach žijú Thajčania. Iba takto môžete vidieť deti kúpajúce sa pred „domom" a o pár metrov ďalej asi 1,5-metrového varana (či čo to bolo), ako vylieza z vody.
Celkovo riečna doprava je v Bangkoku premakaná a predstavuje lacnú alternatívu napríklad voči taxíku. Totiž okrem člnu, ktorý si môžete prenajať a stojí pár stoviek, môžete využiť aj expresnú loď, ktorá premáva niekoľkokrát za hodinu pozdĺž celej rieky z jedného konca na druhý. Ale pozor, expresná sa nevolá len tak pre nič, za nič, ale sa do nej aj expresne nastupuje, lebo pri jednom móle stojí tak pol minúty, preto ak sa rýchlo nespamätáte, môžete čakať na ďalšiu. Ďalšie spôsoby dopravy sú autobusy, ich fungovanie som ale nemal šancu za ten krátky čas pochopiť, ďalej metro a tzv. skytrain, t.j. niečo ako rýchlodráha. Tá sa pochopiť dá, lebo sú len dve trasy a tie sú dobre vyznačené. Metro ani skytrain ale priamo v centre nejazdia, preto najjednoduchšie je použiť taxík alebo tuk-tuk. Na kratšie vzdialenosti odporúčam to druhé, oficiálne je tuk-tuk dvojmiestny, ale natrepe sa doň až 5 ľudí (vyskúšané). Na cene sa ale dohodnite vopred a podľa mňa ok cena je asi tak 15-20 BTH za kilometer. To isté platí aj o taxíkoch, ktoré majú síce na streche veľký nápis „taximeter", ale pomerne neradi ho zapínajú. Čiže sa dohodnite na cene vopred, alebo trvajte na tom, aby bol taxameter zapnutý, ak nepochodíte, pokojne vystúpte a nájdite si iný taxík, je ich tam ešte asi ďalší milión. Aha, a ešte jedna vec, pozor na tuk-tukárov, ktorí vám budú ponúkať veľmi lacnú okružnú jazdu po pamiatkach. Spravidla táto okružná jazda znamená aj návštevu obchodov s klenotmi alebo oblekmi, z čoho majú tuk-tukári províziu. Ak máte dosť času, nie je to problém, jednoducho sa dve minúty pomotáte po obchode, nič nekúpite a idete ďalej.
Omg, to je zase dlhé, takže už to skrátim:
Keď už viete, ako sa pohybovať po Bangkoku, môžete navštíviť napríklad tieto destilácie:
Grand Palace: viď minulá časť
Khao San Road: asi turisticky najznámejšia bangkokská ulica. Nie je na nej nič extra špeciálne: veľa obchodov, reštaurácií, krčiem, hotelov a hostelov, ale je fajn mať ubytovanie niekde v blízkosti tejto ulice, keďže taxikári vedia po anglicky rovnako dobre ako všetci Thajčania, preto vysvetliť im, kam sa chcete dostať môže byť problém. Ale Khao San Road poznajú asi všetci, takže je jednoduchšie nechať sa vysadiť tam.
Chinatown: Hm, čo by tak mohlo byť, Chinatown? Je to možno zvláštne, ale čínska štvrť naozaj vyzerá trochu inak ako zvyšok Bangkoku a nie je to len výmenou thajského mimozemského písma za čínsky rozsypaný čaj. Je to tam ešte rušnejšie, hlučnejšie a vysvietenejšie ako inde, a keď už vás nezaujme vizuál, tak si môžete dať aspoň čínske jedlo (áno, aj to je od thajského iné).
Chatuchak weekend market: Trh, ktorý sa koná každý víkend je trochu ďalej od centra, preto tam je málo turistov a tomu si prispôsobené aj ceny. Zdá sa mi, že aj predajcovia z Khao San Road nakupujú tu a potom to predávajú Anglánom s 300 % maržou. Pokiaľ sa dá niečo v Bangkoku zohnať, tak to zoženiete asi tu. Ak nie, tak to asi neexistuje.
Plávajúce trhy: pozri minulú časť
Most cez rieku Kwai: Videli ste rovnomenný film? Ja hej, asi keď som mal 10 rokov, takže možno si to pamätám zle, ale je to most, ktorý počas WW2 stavali americkí zajatci japonskej armády a keď ho postavili, tak prišli spojenci a most vybombardovali. Tak most už je zrekonštruovaný a vyzerá celkom pekne, aj s jeho okolím. Pokiaľ vás nezaujímajú zaprášené pušky a samopaly, tak na priľahlé múzeum druhej svetovej vojny sa pokojne vykašlite, o nič neprídete.
Aha, a ešte tzv. sexturizmus
Keďže sa to v diskusii všetci pýtajú, tak odpoviem: sexturizmus je tam určite veľmi rozšírený. Asi každý druhý škaredý starý turista sa po Bangkoku vláči s mladou Thajčankou. Thajčanky, na rozdiel od všeobecného názoru, nie sú veľmi pekné, ale to je starým škaredým starým turistom asi jedno. Takže toľko o sexturizme.
Koniec poslednej časti
Diskusia: http://blog.sme.sk/diskusie/1676063/1/Bol-som-Thajsku-tretia-cast.html
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára