To ma trochu rozhodilo, tak som chladničku zavrel a išiel ku kuchynskej linke s tým, že si uvarím radšej čaj. Otvorím dvierka na skrinke a na poličke stojí Radičová a kýva mi. Tak to už bolo príliš, preto idem do kúpeľne, napiť sa vody z kohútika (tečie tam studenšia). Ale keď som tam prišiel a pozrel sa do zrkadla, nepozerala na mňa moja bravčová hlava, ale Radičovej ksicht.
To mi už prišlo nevoľno, tak som utekal na wc, odklopil záchodovú dosku a tam bola....

No ok, to som si trochu vymyslel, ale to len preto, že mne sa málokedy niečo sníva. Čisto metaforicky na mňa aj tak Radičová kuká z chladničky. Teda najprv boli blogy, ktoré omieľali, kto všetko bude voliť Radičovú, ako a prečo. To čiastočne chápem, politicky nezaangažovaný bloger je dnes už iba polovičný bloger. Na druhej strane si ale trochu ťažko viem predstaviť, čo za zákernú mutáciu vírusu Mozgomrda príušného núti človeka prezentovať verejnosti koho bude voliť za prezidenta, prečo a najmä prečo si ten človek myslí, že to zaujíma ešte niekoho okrem neho.

No ale potom prišli články v novinách, z ktorých som sa dozvedel ako vyzerá Radičovej obývačka a čo varieva na večeru a že bola na plese. Povedal by som si, že ok, mne je to jedno, ale nemám rád, keď sa niekto takto nenútene vtiera do mojej pozornosti. A nech mi nikto nehovorí, že to je náhoda. A necítim to tak len ja, mám štatisticky zistené na vzorke dvoch respondentov, že už začína liezť na nervy viacerým. Nastal akýsi „Banášová efekt". Viete, kto je Banášová, ne? Kedysi moderovala všetky relácie, počnúc Superstar a Beániou teológov končiac. A všetci hovorili, že aká je super. Že ako „nie je moc pekná, ale je pohotová, vtipná, inteligentná a má ten oný... charizmus." No a teraz sa Banášová háda s Cifrom, že či Cifra drží v ruke vetvičku alebo haluz. Pritom človek nemusí byť promovaný botanik, aby zistil, že to je iba posratý konárik.

Okrem toho si myslím, že vzhľadom na tie neuveriteľné právomoci a kompetencie, aké má inštitút slovenského prezidenta, úplne stačí, keď ten človek bude vedieť stáť rovno, podať ruku, povedať slovo „ďakujem" aspoň v dvoch svetových jazykoch, neslintať na mikrofón a nesmrdieť. A je teda v podstate jedno, či myslí národne, koná sociálne, močí lokálne a vníma spektakulárne. Teda, aby sme si rozumeli, voliť prezidenta ísť treba, to je jasné. Aj ja pôjdem.
Teda, ak nebude napríklad pršať. Ja len, že takáto pseudokampaň môže mať dôsledky presne opačné, ako bolo zamýšľané. A to z dvoch dôvodov:
- za tých pár mesiacov do volieb sa ľuďom kandidátka „preje" a z toľkej eufórie, že sú tu konečne voľby sa im pri vypĺňaní príslušnej kolónky stane nejaká patália, napríklad, že miesto krížika nakreslia krúžok, alebo si meno Radičová pomýlia napríklad s menom Mikloško,
- ľudia si povedia, že „šak ja voliť ísť nemosím, aj tak to Radičová už má vyhraté, tak čo..." a potom sa zistí, že toto si myslelo 500 000 ľudí, ako pred 5 rokmi, keď to mal už vyhraté Kukan. A potom sme sa stráášne čudovali, že „Čo??? Kukan nevyhral? Dokonca ani nepostupuje do finále??? Teda druhého skrutínia? To snáď nie? To teraz musíme voliť Gašparoviča, ktorého nechceme, aby sme nemali Mečiara, ktorého nechceme ešte viááác!"

Takže ja navrhujem trošku zvoľniť tempo, inak by to nemuselo dopadnúť dobre. Vidíte, aký som ja dobrý politológ. Mesežnikov, Samson aj Schutz sa môžu v kúte hanbiť. A to nepotrebujem ani dlhú šedivú bradu.

Diskusia: http://blog.sme.sk/diskusie/1397535/1/Nie-je-tej-Radicovej-uz-trochu-prilis.html