piatok 14. januára 2011

Eurovision Trash Contest

Ani sme sa nenazdali a už je to tu zase. Výber toho najhoršieho z toho najhoršieho z európskej hudby. Až sa mi nechce veriť, že ten čas tak letí, veď sa mi zdá ako včera, keď sme z každého kúta počuli, ako sa kamión s husľami kotúľa do priepasti – teda, chcem povedať víťaznú pesničku minulého ročníka.
Keďže na Slovensku vybrať skutočný eurovízny odpad, ktorý by nás efektívne zastupoval v celoeurópskom odpade je veľmi ťažké, lebo konkurencia je veľká, tak máme akési predkolá, či ako sa to volá. Chodí to na STV a uvádza to Pyco. Áno, aj mne je divné, že to nemoderuje Banášová, ale Pyco je tiež dobrý a najmä neokukaný. Tak som si to teda v nedeľu pozrel, že či máme šancu preraziť a treba povedať, že som bol príjemne prekvapený. Takú dobrú hudbu nemajú ani na Mojsejfeste.
Prvý súťažil nejaký Mayo. O ňom som nikdy nepočul, ale to platí o väčšine súťažiacich, takže mi to žily netrhá. Už neviem, o čom spieval, ale mal tam husle, a keďže minulý rok vyhrali husle, tak je to skvelý taktický ťah. Okrem toho mi to strašne niečo pripomínalo, ale čo už nové sa dá vymyslieť?
Potom nasledovala pesnička Slzy v daždi od neviemkoho. Rozmýšľam, či sa dá vymyslieť ešte väčšie popkultúrne romantické klišé ako slzy v daždi, ale nič mi nenapadá. Ono celkovo to vyzerá, že slovenské popové skladby, podobne ako scenáre k slovenským filmom, robí nejaký automatický softvér, lebo sa dajú všetky zahrať na štyroch rovnakých akordoch (dada-dada-dada-dadam) a v textoch sú úplne rovnaké slová a slovné zvraty. Čo je super, lebo sa z toho dá urobiť jednoduchá, a pritom zábavná chľastacia hra. Princíp je podobný ako pri manažérskom alebo booom.sk bingu, t.j. urobíme si hracie pole, kde si napíšeme slová, napríklad takéto:

nebo
peklo
dážď
slzy
chýbaš
krídla
smútok
dýcham
spíš
hviezdy
vášeň
dúha
pocit
slnko
mesiac
voda
vzduch
nevládzem
vtáky
s tebou
kríž
anjel(i)
čas
láska
so mnou


Potom sa to hrá ako klasické bingo, t.j. za každú líniu (zvislú, vodorovnú, priečnu) a štyri rohy si príslušný výherca vypije. Ten, kto má celé pole vyhral bingo a môže ísť do pivnice po fľašu. Ale odporúčam piť radšej iba minerálku, lebo pri Eurovision Trash Contest budete už po tretej pesničke ako poľský kamionista.
Ja som minerálku nepil, preto si ostatné pesničky už tak presne nepamätám, viem že nejaká pipka spievala o tom, ako nabúrala a nevybuchol jej airbag, či čo, nebolo jej totiž veľmi rozumieť. Ďalší boli vidlák-rockeri, ktorí zahrali niečo v štýle Kabátu, až som dostal chuť na špekáčik a teplého Corgoňa. Potom bola Humeňanská, ktorú si pamätám, lebo nespievala o uslzených zlomených anjelských krídlach mokrých od dažďa. To asi preto, lebo text jej pesničky mal asi iba desať slov (rosa rosí, hora horí,...) a vymyslela ho asi medzi dvoma šľukmi ganjovej cigarety, ale napodiv sa to počúvalo celkom dobre (aj keď nieže by sa to nepodobalo na Na čiernom koni od Kirschnerovej) a tej slovenčine tam aj tak nikto nebude rozumieť. Ďalej si pamätám ešte Save The Cookie, lebo to bola elektroooonická chudba chápeš brácho. Tak aby ste vedeli, tak slovenská elektronická hudba znie, ako keď Timberland remixuje Macy Gray s tracheotómiou.

Ale to najsamlepšie muselo prísť až na koniec. Krásna, nevinná, skromná, talentovaná, inteligentná, výrečná, pôvabná, neskazená – Martina Poprsie. Ehm... teda Šindlerová. Pokiaľ ste ešte nevideli zavýjajúcu zmrzlinu, tak už ani neuvidíte, lebo bola v nedeľu. Absolútne som nezachytil, o čom spieva, a to som sa fakt snažil, napriek tomu, ako sa snažila odpútať moju pozornosť tým, že si pchala mikrofón do nosa, alebo tým, ako jej zabiehalo oko. Ale nie, fakt neviem. Musel som si pozrieť, ako sa to volalo (Môžeš ísť), ale aj tak som sa nerozpamätal. Každopádne, ešte predtým ako Zmrzlina vôbec začala spievať, tak mala druhý najvyšší počet hlasov, takže zrejme stačilo iba prísť, povedať „Ahojte“ a ísť preč a ja by som si aspoň ušetril pokusy vytrhnúť si oči, aby som si s nimi mohol zapchať uši.
Nakoniec bola už iba rekapitulácia, kde nejaký múdry ujo hovoril, aká je to dôležitá súťaž, lebo ten, čo vyhral minule, sa stretol s Obamom a tá, čo vyhrala predminule teraz spieva v Sugababes, a tam sa menia speváčky iba každý nepárny štvrtok, takže bacha na to. Takže aby som to zhrnul, slovami klasika: „Terrible but quite short“. 

Diskusia: http://blog.sme.sk/diskusie/1632264/1/Eurovision-Trash-Contest.html

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára