Napríklad cez víkend som bol na takej menšej oslave (slovo party sa pre už takého starého fotra, ako som ja, nehodí). No samozrejme sa čo-to popilo, nič extra, len také bežné veci, ako vodka, malinovica, víno, malibu a nejaký rum. Podstatné sú dva faktory:
  • aj keď som toho vypil pomerne dosť a alkoholmeter mi ukázal na displeji nápis „HI" (a predpokladám, že to neznamená „ahoj", ibaže by to bola skrátená verzia vety „Ahoj, alkáč, si na šalát, radšej sa vyzleč, priprav si fľašu s vodou, šumivý vápnik-horčík-zinok, pre istotu lavór a ľahni si do postele apozeraj sa na jeden bod na strope"), cítil som sa úplne triezvo;
  • napriek predchádzajúcemu bodu, keď som sa ráno zobudil, nejaký veľký nasratý obor si zmyslel, že moju hlavu použije ako antistresovú loptičku a stláčal ju vo frekvencii tepu môjho srdca; zachránil ma až akýsi vzdialený anjelský hlas, ktorý hovoril „Hej, chceš Ibalgin?", na čo som mu veľmi exaktne a rázne odpovedal: „Umgrhfm...!"
Takže príznak prvý: medzi dĺžkou HI stavu a dĺžkou odbúravania stresu nasratého obra vzniká stále výraznejší koeficient nepriamej úmery. Áno, nejaké zlé jazyky by mohli tvrdiť, že „Šak neslop, ty vemeno!" a ja sa nemienim o tom hádať, ale toto je len jeden z príznakov.
Príznak druhý: šediviem. Lebo inak si neviem vysvetliť prítomnosť tých chutných strieborných, resp. bezfarebných vlasov na mojej lebeni. Ešte v lete som si mohol nahovárať, že asi mi tú farbu z vlasov vytiahlo slnko a že o chvíľu budem vyzerať ako austrálsky surfista, ale teraz, keď som tú veľkú gulatú vec na oblohe, ktorej naši predkovia tuším hovorili Slnko, videl naposledy okolo Vianoc, by mi táto samolož asi neprešla. Ale na druhej strane mi to zase tak nevadí, lebo kým bude kompletne šedivý, tak budem kompletne plešatý.
Príznak tretí: zabúdam. Neviem, v akom veku na človeka útočí Alzheimer, ale mňa sodomizuje stále častejšie. Napríklad nedávno som si kúpil škrabku na jazyk. A vždy keď si večer umývam zuby, tak si hovorím, že keď si tie zuby doumývam, tak by som tu škrabku na jazyk mohol použiť. Ale keď si tie zuby doumývam, tak si vypláchnem chrapu, odložím kefku, vedľa škrabky na jazyk a idem preč. A potom sa v noci budím spotený a zadýchaný s tým, že som si zabudol oškrabať jazyk. Alebo si niekam niečo dám, a keď to hľadám tam, kde som si to určite dal, tak to tam nie je. A keďže už som dospelý, viem, že neexistujú neviditeľní škriatkovia, ktorí sa úžasne zabávajú na tom, že mi premiestnia mobil z poličky na stôl.
Príznak štvrtý: som unavený. Aj by som vám napísal, ako veľmi som unavený, ale nechce sa mi. Moja predstava ideálneho večera začína čoraz častejšie spočívať v zadriemaní pri CSI: Miami hneď po scéne, kde si Horatio Caine dá dole slnečné okuliare a povie „Zdá sa, že sme našli nášho muža", alebo inú podobnú madafakrovinu.
No čo už, ako hovorí moja 94-ročná babička - nikto nemladne. Alebo hovorí „staroba - choroba"? To je vlastne jedno. Podstatné je, že sa s týmto faktom budem musieť nejako zmieriť. Ale pre istotu si idem kúpiť Geriavit-pharmaton, GS-Condro neviemkoľko a niečo na inkontinenciu. Ešteže tá ranná erekcia je stále ako tak trvácna a pravidelná. Aj keď mne by ranná erekcia vyhovovala skôr večer.
Aha, skoro som zabudol - že aký má teda vplyv tvar uzla na kravate na svetonázor človeka? No žiadny.

Diskusia: http://blog.sme.sk/diskusie/1391693/1/Starnem-kua.html