Asi sa to stalo aj vám, že ste niekedy povedali niečo, čo ste tak nemysleli a domnievali ste sa, že sa to nejako utrasie a nebude to mať žiadne konzekvencie. Napríklad, keby vám volal nejaký známy, ktorého ledva poznáte po mene s tým, či sa prídete pozrieť na vystúpenie folklórneho súboru (ďalej len „FS"), v ktorom účinkuje. A vy, že: „Jasné, v pohode, prídem rád... veď sa potom ešte dohodneme". Lenže sa nikto s nikým nedohodol a dotyčný kúpi lístky a zavolá vám, že je to dnes večer. „Veď čo už", poviete si „môže to byť sranda" a vyberiete sa do Domu kultúry Ružinov. Teda mne sa to nestalo, ja som tam bol ako garde. Sranda ale práve začína, keď zistíte, že v Dome kultúry Ružinov je stužková a inkriminované predstavenie sa koná v Dome kultúry Dúbravka. Čo je na druhom konci nášho veľkomesta. Muhehe, jaká sranda, čo? Až som sa roloval po podlahe od smiechu. Tiež to mohli dať do Ružinova, ne?
Konečne sme dorazili na miesto činu. Už tancovali a ujúkali. Usadili sme sa a po asi piatich minútach bola prestávka. „Hehe, tak to nebolo také hrozné" zachechtal som sa. Ale po prestávke to ešte asi hodinu pokračovalo, takže som stihol do seba nasať plno dojmov a vnemov, o ktoré by som sa teraz s váženým čitateľom rád podelil. Hm, keď sa niekedy bude súťažiť o najgýčovejšiu blogočlánkovú vetu, tak myslím, že predchádzajúca má dosť našlapnuté na prvé tri miesta.

V prvom rade treba spomenúť, že folklórna hudba je veľmi podobná dnešnej populárnej hudbe. Sú tam asi dve rovnaké melódie - jedna rýchla a jedna pomalá, ktoré sa v rôznych obmenách opakujú v každom ľudofkovom tracku. Ak by tam nebol text, tak by sa podľa hudby len veľmi dalo rozoznať, či ide o „Šukala som pri mesiačku" od Ďatelinky, alebo „Daj mi, frajeročka moja!" od Jarabinky.

Čo sa týka textov, je to veľmi podobné ako v predchádzajúcom odseku. Ústrednou, a vlastne aj jedinou témou je sex a veci s tým spojené. To je samé „Kde si bola, frajerečka moja?" a „Kedy prídeš ku mne, frajerik môj?". A celkovo pertrakcia slov „frajer" a „frajeročka" a ich všemožných obmien je v slovenských folkových trackoch obrovská. Keby som si zakaždým, keď som počul uvedené dve slová, vytrhol jeden chlp z obočia, vyzerám teraz ako Belohorcová.
Ďalšou kapitolou sú tanečky. Na prvý pohľad vyzerajú zaujímavo, ale keď sa nad tým človek zamyslí, je to tiež len také tokanie nadržaných samcov a samičiek. Uvediem príklad: Dievčice sa točia dokola, sukne im vejú a je im vidno spoďáry (úchyláci, môžete nechať ruku na počítačovej myši, veľa toho nie je vidno, v minulých storočiach ešte na tú spodnú bielizeň míňali pomerne veľa materiálu a bielizeň mala najmä ochrannú a praktickú funkciu a jej poslaním nebolo zarezávať sa do zadku a vystavovať ju, teraz myslím bielizeň, nie to, čo zakrývala, na obdiv), niektoré ujúkajú ako Linda Vesprémiová, keď kope Maďarov v sieťovaných tielkach a koženkových mokasínach do rozkroku. Tie, ktoré neujúkajú, spievajú nejaký z pop-folkových textov ako napríklad „Frajerik môj, kde si bou, na frajeročku si zabudou". Zrazu pribehnú traja chlapci, diovky sa s chichotom rozutekajú a akože-hanblivo sa tváriac okukávajú šuka... eee, teda šuhajov z bezpečnej vzdialenosti.

Chlapci to pekne rozbalia, vytiahnu akési dlhé tenké palice (t.j. pomerne očividné falické symboly) a začnú skákať a predvádzať niečo medzi odzemkom a kalinkou. Pritom držia palice v stoporenej polohe. Vždy raz za čas jeden skočí vyššie a ostatní sa ho snažia napodobniť. Jeden chlapec má čiapku s  dlhým vtáčím perom, pričom ostatní majú iba klobúky. Usúdil som, že operenec bude asi dedinský alfasamec a šéf chlapčenskej bandy. Moja domnienka sa potvrdila, keď vtáčie pero vyzval jednu z okúňajúcich sa dievčic do tanca, pričom ostatní chlapci jeho činnosť opakujú. A to už šuhaji zvŕtajú devy, čo v minulosti zrejme nahrádzalo úlohu milostnej predohry.

Kto by si to, aj napriek môjmu farbistému opisu, nevedel predstaviť, tak úplne stačí nech si predstaví dnešné diskotéky, kde mladé štetky ukazujú tangáče, vrtia riťami, trasú kozami, s inými štetkami predvádzajú tance, ktoré pripomínajú zvliekanie kože varana komodského, zatiaľ čo jebači stoja pri bare, okukujú, ukazujú nasypané svaly z ružového obtiahnuté tričenka od Hilfigera a potom idú so štetkami robiť tanečky, ktoré pripomínajú predstieranie análneho sexu, zatiaľčo DJ púšťa najnovší árenbí kaleráb od Snúbenice Bezvedomej (Beyonce Knowles, pozn. aut.), akurát prenesené do devätnásteho storočia na slovenský vidiek. Hm, keď sa niekedy bude súťažiť o najdlhšiu blogočlánkovú vetu, tak myslím, že predchádzajúca má dosť našlapnuté na prvé tri miesta.

Ale jedna vec ma predsa len prekvapila a mal som takmer nadpozemský zážitok. Totiž jeden člen FS predvádzal sólo na fujare. Fujara má pre mňa taký mysteriózny, atmosférický zvuk, ktorý ani neviem poriadne opísať -asi niečo medzi tými bolívijskými hudobnými skupinami, ktoré zvyknú hrávať v centre mesta, trúbením lode a volaním veľryby v ruji. Každopádne toto bolo niečo úplne iné než krepčenie šumných šuhajov a cudných dievčíc. Dokonca aj pieseň bola pomalá a spev sa skôr podobal na recitáciu, takisto text nebol čisto o sexe, ale o nejakom zbojníkovi, ktorý večer odchádzal z domu a ráno sa vracal s krvavou košeľou, zatiaľ čo jeho žena ho čakala a robila si oňho starosti. Predpokladám, že uvedený performance bol nejakou formou folklórneho alternatívneho gangsta hip-hopu.

Poznámka: ak má niekto doma fujarové mp3-ky, prípadne fujarové výberovky ako Fujara chillout sessions vol. 1-12, alebo Fujara and moods vol. 1-8, nech ma prosím kontaktuje e-mailom