Zisťujem, že v posledných rokoch máme na Slovensku iba dve ročné obdobia. Neviem, či to spôsobuje meteorologický pohlavný styk El Niňa s teplým golfským prúdom, alebo žiarenie z parkovísk pri hypermarketoch, no počasie je také, že od apríla do októbra sú tridsiatky, potom asi dva dni prechodné obdobie, ktoré sme kedysi nazývali jeseň a potom kosa, kosa, vianočné oteplenie, väčšia kosa, veľká kosa, kosa, potom Veľká noc a odvtedy zase tridsiatky.
Ale ako som už predtým spomínal, tak ja mám zimu rád. A to preto, že je zima. Hej, to je konštatovanie ako od Dzurindu, no z čisto technického hľadiska je zima oveľa znesiteľnejšie ročné obdobie ako leto. Keď mi je chladno, tak sa oblečiem, keď mi je stále chladno, tak sa oblečiem ešte viac. Ale čo mám robiť v lete? Aj keby som chodil na Adama, tak z kože sa aj tak vyzliecť nemôžem. A mne je teplo už od 25 stupňov. 
Ďalšia vec, ktorú mám na zime rád, sú tie malé biele veci, čo sem tam padajú z neba. Nemyslím teraz otravných ukrajinských kaderníkov, ale sneh. Neviem, síce prečo ho mám rád, ale je to tak. A pokiaľ viem, ešte nebola klinicky popísaná sexuálna porucha, ktorá spočíva v sexuálnej príťažlivosti k snehovým vločkám, tak sa tým zatiaľ pokojne môžem aj pochváliť. Okrem toho... ako by som tak romanticky povedal... hm... sneh zakryje všetky tie sračky. Je to síce dočasné, ale to stačí. 
Aj keď je pravda, že s týmto sú spojené aj isté neduhy. Napríklad šoféri vôbec nevidia na cestu a psy kladú svoje nášľapné míny pokojne aj na chodník, keď je zasnežený. To je inak zaujímavý fakt a vzťahom medzi množstvom snehu a miestom, kde pes vykonáva veľkú potrebu by sa možno mal niekto seriózne zaoberať. To je ďalšie pozitívum snehu - na jeho povrchu sú exkrementy oveľa lepšie viditeľné ako napríklad v tráve. Takže človek má dostatok času rozhodnúť sa o ďalšom postupe, t.j. vymyslieť a pripraviť si úhybný manéver, alebo zmocniť sa najbližšieho psíčkara a omočiť mu v tom čumák. Totiž magistrát si nevšimol, že kde-tu máme ešte v Bratislave také tie zbytočné architektonické archaizmy, ktoré sa volajú tuším chodníky, alebo tak nejako. Takže pokiaľ nie je chodník vykurovaný, tak to čo naň napadne, nezmizne, kým sa to neroztopí. Počasie je ale sviňa, takže cez deň sa ten chodník pokojne roztápa a v noci si zase zmrzne, akoby nič. Osobe neznalej miestnych pomerov sa potom môže ľahko stať, že na chodníku vytvára pohybové kreácie, aké nevytvorí ani MC Hammer s Pľuščenkom po zásahu bleskom. Ale to už patrí k veci a je to zdrojom všeobecného pobavenia a veselosti, teda pokiaľ performerom Urban ice breakdancu nie ste práve vy. 
Ale ktorý blázon by išiel v zime von, keď sa môže venovať nekonečnému množstvu indooorových voľnočasových aktivít - napríklad pozeraniu treťotriednych akčných filmov, jedeniu ťažkých jedál a spaniu. Keďže v zime si telo pýta viac kalorické potraviny, aby sa zahrialo, týmto faktom si môžeme ospravedlniť, že sme mali na raňajky praženicu z 8 vajec, na obed černohor s hranolkami a tatárskou a na večeru pečenú klobásu a štyri rožky. Niekedy v zime ani celý deň nevidno slnko a o štvrtej je už úplná tma, takže človek nemá zlé svedomie, keď spí trinásť hodín denne. A na hranie počítačových hier je to tiež výhodné, lebo vám do monitora nesvieti to odporné spaľujúce slnko, takže vidíte, že ten guľometčík so zelenou baretkou si vybral skrýšu hneď za výbušnými sudmi a členovi einsatz komanda trčí spoza panelového podvalu akurát vršok hlavy. Bum, mľask, a máš to, Jürgen! 
Aha, a skoro som zabudol. Minule som z auta videl na poli srnku. Stála v snehu a žrala ihličie. Bolo to krásne.

P.S.: Uvedomujem si, že tento článok nemá žiadnu myšlienku, tobôž výpovednú hodnotu. No má jedno veľké plus, a síce nie je v ňom ani zmienka o slovenskej hymne a vlasteneckom zákone. A je v ňom slovo tobôž. Preto si zaň prosím veľkú karmu, tak klikajte, nech porazím Sulíka v top 10 rebríčku. Together we can make a difference!

Diskusia: http://blog.sme.sk/diskusie/1649514/1/Leto-v-Bratislave-2-Winter-edition.html