pôvodne publikované: 09/2008
Každý sa oháňa týmto slovom, ale chápe niekto vôbec, čo znamená? Lebo pozorovaním zisťujem, že tolerovať znamená vlastne nemať vlastný názor.
Tolerancia je vraj znášanlivosť voči presvedčeniu, spôsobom iných, napr. názorová tolerancia (vďaka ti, slex.sk). Každý hovorí „toleruj hentých, tamtých..., lebo ak nebudeš, tak si netolerantný, a to sa predsa v 21. storočí nenosí.“ A teraz si predstavme, že by sme to slovo tolerovať vymenili za slovo znášať. Už by to asi hneď vyzeralo inak.
A čo tým chcem celé vlastne povedať? Prečítajte si napríklad tento článok. Autor v ňom veľmi vecne a polopatisticky prezentuje svoj názor, prečo by podľa neho nemali homosexuáli vychovávať deti, aj keď proti homosexualite nič nemá. A potom si prečítajte súvisiacu diskusiu, kde hneď autora obvinili z netolerancie a homofóbie (aj keď sa priznám, že diskusiu som nečítal celú, toľko času a nervov nemám). Zvláštne, ja by som si myslel, že môžem tolerovať (t.j. znášať) homosexuálov, a pritom zároveň nesúhlasiť, aby vychovávali deti, a to všetko, predstavte si, zároveň. V opačnom prípade by totiž tolerancia znamenala, že musím pristúpiť na všetky požiadavky každého, kto sa cíti netolerovaný. A to sa mi, poviem vám to rovno, veľmi nepáči.
Slovo „tolerancia“ je veľmi náchylné na zneužívanie. Napríklad ja tolerujem každého, kto nenarúša moje práva a osobnú slobodu. To ale neznamená, že s každým bezvýhradne súhlasím, alebo dokonca sympatizujem. Som preto netolerantný? Pochybujem. Potom sú netolerantní všetci ľudia, ktorých poznám. Skrátka mi ide o to, aby sa tolerancia nezamieňala so servilnosťou, submisivitou a absenciou vlastného názoru.
Možno má niekto na to iný názor a ja tento názor v plnej miere tolerujem. Ale aj tak si budem myslieť, že pravdu mám ja.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára