štvrtok, 13. januára 2011

Jedol som vraj najštipľavejšiu papriku na svete



Bhut Jolokia – 1 milión Scovilleových jednotiek, čo je dvakrát viac ako Red Savina, ktorá si donedávna držala prvenstvo. Len pre ilustráciu 15 miliónov Scovilleových jednotiek je čistý kapsaicín a konzumácia by sa vraj určite skončila smrťou.

Scovilleova jednotka je vlastne meradlo štipľavosti papričiek, pomenovaná podľa nejakého pán Scovillea, ktorý na testovanie štipľavosti vymyslel pomerne spoľahlivý test, ktorý spočíva  riedení kapsaicínu vodou až dovtedy, kým nie je chuťou detekovateľný. Teda čím väčšia nariedenosť, tým viac jednotiek a väčšia štipľavosť.

Keďže s priateľkou obľubujeme štipľavé jedlá a bežné ingrediencie typu tabasco, thajská čili omáčka a podobne už nás neuspokojujú, rozhodli sme sa objednať si z internetového obchodu (nechcem robiť reklamu, ale jeho názov je príznačný, takže si ľahko nájde každý sám) práve bhut jolokia papričky. Rozhodli sme sa pre 50-gramové balenie čerstvých a dve ampulky sušených – tu neviem určiť objem, ale sú dosť, čo ja viem, asi tak 5 mililitrov.

Takže prejdime k veci. Najprv som sa rozhodol ochutnať čerstvú podobu tohto zázraku. Odhryzol som si malý kúsok, požul a zjedol. Treba povedať, že bhut jolokia má veľmi pomalý nábeh. Asi 10 sekúnd necítite vôbec nič, iba jej nie veľmi príjemnú, akoby mydlovú chuť. Štipľavosť sa ale dostaví postupne a trvá dosť dlho. Neviem presne, ako popísať jej účinky, štípe asi podobne ako tá najštipľavejšia biela slovenská paprika, ktorú niekedy dostať na trhovisku (dá sa spoznať podľa vône), ale jej účinnosť je akoby rozsiahlejšia, štípe viac na ústach, v nich, než v krku. Preto (a pre jej už spomínanú, nie veľmi príjemnú chuť) ju neodporúčam na priamu konzumáciu, ale skôr na dochucovanie. Sám som zvedavý ako sa jej účinky prejavia tepelnou úpravou pri varení.

Sušená jolokia je naopak naozaj lahôdka a skvelé dochucovadlo. Skúšal som na špagety a stačí naozaj len trochu, alebo trochu viac postrašiť a príjemné účinky sa zaručene dostavia bez toho, že by sa tým ovplyvnila chuť samotného jedla.

Dôležité je povedať, že čo sa týka sekundárneho efektu, ľudovo zvaného „štípe dvakrát“, tak pri pôvodných koreninách, kde nie je nič pridané, sa nedostavuje. Samozrejme v prípade, že nie ste drsňák a neskonzumujete aj semienka. Takže zhrnuté – čo sa týka mňa, môžem jolokiu len odporučiť, aj keď cena je pomerne vysoká, dostanete za ňu aj veľa muziky.

Na záver ešte upozornenie: asi je zbytočné upozorňovať ľudí, ktorých štípe aj jahodový džem, aby sa držali v tomto prípade od tejto suroviny ďalej, inak by mohli dopadnúť ako chalan v tomto videu http://www.youtube.com/watch?v=L8ip5oGlMfU, jolokia je pre tých, ktorí už majú niečo odjedené. Ďalšia dôležitá vec je po dotyku prstov s jolokiou, nedotýkať sa iných častí telá, najmä napríklad očí alebo ehm... slizníc, ibaže by ste mali sklony k masochizmu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára