Asi nemusím nikomu pripomínať, že Veľká noc je sviatok spočívajúci v tragickom a násilnom úmrtí istého Ježiša Krista a, čo je meritórnejšie, v jeho následnom zmŕtvychvstaní. Pre presnosť - v piatok je Ježiš pochovaný a v nedeľu vstáva z mŕtvych. Ťažko povedať, prečo práve po troch dňoch, snáď už Ježiš vtedy tušil, že nám tým zabezpečí víkend, predĺžený o sto percent, čo by sa nestalo, keby ožil až napríklad v stredu.

Za ten čas, čo Ježiš prežíval v hrobe, rozmýšľal, akým spôsobom by sme si mohli uctiť a osláviť jeho zmŕtvychvstanie a vymyslel šibačku. Tu sú historické pramene pomerne nejasné, takže nie je zrejmé, či šibačku vymyslel z dôvodu, že ženy pokladal za Satanovo plemä, z ktorého treba každoročne bitkou vyháňať zlého ducha, alebo z dôvodu, že mal ženy rád a domnieval sa, že je nutné sa k nim správať ako ku kvetinám - narezať a do studenej vody s nimi. Čo sa týka ostatných tradícií, je zjavné, že Ježiš je veľkorysý a nebazíruje iba na kľačaní v kostole, pôste, ale aj na jedení koláčov a majonézového šalátu - aj keď samozrejme, najprv sa kľačí, potom sa žerie.

Samozrejme, každý sviatok potrebuje symbol, a to bola ďalšia úloha. Z marketingového hľadiska bolo dôležité vymyslieť niečo, čo majú ľudia radi, no zároveň je to dostatočne ničnehovoriace a nekontroverzné - najlepšie nejaké zviera. „Hm, jeleň?", zamyslel sa Ježiš. „Nie príliš veľké. Lienka? Asi nie, príliš infantilné. Rosomák? To ani neviem ako vyzerá... Áno, zajac! To je ono.", povedal si nakoniec Ježiš. Silný, rýchly, a pritom milý a huňatý. Okrem toho sa dobre odlieva z čokolády.

Niekedy v noci zo soboty na nedeľu sa tam pridali ešte kindervajcia a pálenie Moreny. Áno, možno to vyzerá zvláštne, ale byť tri dni pochovaný, vymyslím aj oveľa väčšie kraviny.
Toľko teda stručný historický exkurz. Čo sa týka mňa, tieto sviatky som mal rád ešte ako malý šušeň, kedy som pokladal za zábavné korbáčom, ktorý musel byť väčší ako ja, mlátiť rodinu a spolužiačky zo základnej školy. Navyše som si pri tom čo-to zarobil, no čo už môže byť lepšie? Postupom času som ale prestal chodiť šibať, a to z dôvodu, že:
- som sa nestotožňoval s ideou glorifikácie násilia na ženách, a to ešte aj za odmenu od nich samých,
- som lenivý a nechcelo sa mi.
(Intelektuáli, pacifisti a feministky, vyberte si prvú možnosť, ostatní normálni ľudia - pre vás platí druhá odrážka).

Napriek tomu si dovolím upozorniť na niektoré úskalia pri praktizovaní sviatočných rituálov. Či už pokladáme ženy za Satanovo plemä, alebo krehké kvetinky, dbáme na opatrnosť a bezpečnosť a ochranu zdravia. Napríklad pri aplikovaní Satanovho plemä do tekutiny, dávame pozor, aby tekutina (ideálna je čistá voda) mala správnu teplotu - nemalo by sa z nej pariť, ani by v nej nemali plávať kusy zmrazenej kvapaliny. Ak využívame prírodné vodné plochy, vyberáme si také, kde je dostatok vody a netrčia z nej pevné predmety, ako napríklad balvany, alebo vyhodený stavebný materiál, karosérie áut a podobne. Pri šibaní používame výhradne prútený korbáč, nie železnú tyč a údery vykonávame symbolicky, nie celou silou, snažiac sa pomstiť ženám za to, že sme škaredí, sprostí a nudní a jediná možnosť, kedy sa priblížime k žene na vzdialenosť menšiu ako 20 centimetrov, je práve Veľkonočný pondelok. Ak už sa predsa len pritrafí nejaký úraz, voláme 155, pre mladšie ročníky „jak ket ceš napísať v sms-ke .K, brácho."

Ďalej nepoužívame voňavky, ktoré stáli menej ako 3 eurá s názvami ako Malý šibač. Síce sa nám to môže zdať zvláštne a nevďačné, ale ženy tieto exkluzívne vône neprijímajú s veľkým nadšením, verte mi. A vlastne, nepoužívajte voňavky vôbec. Čo sa týka výslužky, snažíme sa o striedmosť a vyhýbame sa tvrdeniam, že „pod 5 euro nejdem, teta" - ste šibači, nie gigolovia, pamätajte na to. Ak prijímate iba konzumné naturálie, bod pre vás, no aj tu si treba dávať pozor na mieru - keď sa potkýnate o vlastné nohy a máte neznesiteľnú túžbu spievať „Na kráľovej holi" a „Rež a rúbaj", tak už máte zrejme dosť a je najvyšší čas ísť domov.

Tak. Dúfam, že tento článok splnil svoju edukatívnu a informačnú funkciu a svojím čitateľom želám pokojné a požehnané sviatky. Vaša autorka Mária.

Diskusia: http://blog.sme.sk/diskusie/1441017/1/Mame-radi-Velku-noc.html