Kedysi sa počet slovenských filmov, vyprodukovaných za jeden rok, dal spočítať na prstoch jednej ruky, ktorá zažila blízky kontakt s drevoobrábacím strojom. Tento rok to vyzerá lepšie, je ohlásených vraj až vyše 30 projektov, ale z nich niektoré sú koprodukčné a slovenský element je tam zastúpený asi z 3,5% a niektoré sú zase pseudodokumenty o výrobe drevených vesiel v Kokave nad Rimavicou. Takže si pozrime aspoň výber tých filmov, ktoré si pozrie viac ako sto ľudí a sú z väčšej časti slovenské.

MARHUĽOVÝ OSTROV
„Marhuľový ostrov je film o spolužití rôznych národností na území južného Slovenska. O spolužití, ktoré sa netvári bezkonfliktne, no zároveň ponúka možnosť blízkeho spoznania sa a pochopenia, že nie je dôležitý náš etnický pôvod, ale naše ľudské srdce, schopnosť dávať i prijímať lásku. Na opustenej samote ukrytej v marhuľovom sade sa odohráva príbeh mladej ženy, ktorá rozpúta vášne medzi dvoma bratmi. Nikto z okolia netuší, čo sa medzi nimi deje. Jediným svedkom ich nenápadne ukrytej a prudko prebudenej lásky, ktorá ich beznádejne ženie k tragickému koncu, je nádherná príroda v okolí dunajských ramien. Film, ktorý veselo i vážne rozpráva o dvoch národoch, dvoch odlišných kultúrach, ktoré hrou osudu žijú vedľa seba a nikde inde už žiť nemôžu."

KVETY SAKURY
"Príbehov vo filme je viac, ale všetky súvisia s osudom manželského páru Leony a Daniela Hodálovcov. Narážajú do neho, ohýnajú ho, vykrivujú. Ale tak je to vždy. Ak vôbec môžeme hovoriť o nejakom osude, sú to práve tie kľučky a obraty, v ktorých náš život naberá nový smer. Príbehy Kvetov Sakury sa nedajú od seba odtrhnúť, sú spleťou žíl a vlásočníc v jednom tele. Tvoria nervovú sústavu jedinej drámy. Scenár Kvety Sakury má románovú štruktúru. Rozvíja súčasne niekoľko motívov a necháva zaznieť ich mnohohlas. Nie je to melódia, je to hudba. Ale práve táto komplexnosť navodzuje pocit života. Vnímame, ako sú jednotlivé príbehy prepojené, ako v nich čosi koluje. Spolu tvoria atmosféru, ktorá odráža istý životný pocit."

NEBO, PEKLO,...ZEM
"Ženu z veľkej časti utvárajú muži. Môžu ju utopiť, no taktiež to môže byť šanca na objavenie vlastnej sily. Klára má 22 rokov. Čaká ju úspešná kariéra baletky a angažmán v jednom z najlepších tanečných súborov na svete. Stačí tvrdo trénovať. Má dlhoročný vzťah s mladým a úspešným podnikateľom Tomášom. Sú šťastní. Klára si však zraní nohu, stane sa svedkom nevery svojho partnera, jej rodina sa rozpadáva a Klára sa zamiluje. Aj napriek tomu, že netuší, čo sa odohráva v hlave 54-ročného Rudolfa, ktorého opustila manželka a žije s 13-ročnou dcérou, celá sa ponorí do nového vzťahu. Hra na lásku a erotiku, na nedostupnosť a zodpovednosť, na „matku" a milenku sa začína. V tomto novom svete nachádza Klára...." blablabla tliach tliach....

POKOJ V DUŠI
"Pokoj v duši je súčasný príbeh o kamarátoch, ktorých priateľstvo pretrvalo od detstva do dnešných dní. Traja muži - štyridsiatnici - sa nachádzajú každý na svojej životnej križovatke. Tóno sa vracia z väzenia do rodnej dediny a zisťuje, že všetko je inak. Rímsko-katolícky dekan Marek sa ocitá v kríze svojej viery. Úspešný podnikateľ Peter rieši ďalší zo svojich obchodov a je zase raz nútený odsunúť súkromie na vedľajšiu koľaj. Marek aj Peter - verní priatelia z detstva - sa snažia Tónovi pri jeho návrate do normálneho života čo najviac pomôcť, majú však aj svoje vlastné trápenia."

TANGO S KOMÁRMI
"Dvaja predrevoluční emigranti prichádzajú po rokoch zo Španielska na pár dní domov na Slovensko. Príležitostný podnikateľ Karol sa potrebuje rozviesť, má však strach zo svojej opustenej manželky, psychologičky Evy. Jeho solventná snúbenica Lucia sa obáva, že by mohol zlyhať, preto angažuje neúspešného herca Ruda, aby na neho nenápadne dozrel. Hneď po príchode do Bratislavy sa ich misia nepredvídane skomplikuje..."
Tak to by snáď aj stačilo, keďže toto budú zrejme hajlajty tohtoročnej slovenskej kinematografie. A teraz k veci - vám sa to nezdá furt o tom istom? „Príbeh zo súčasného slovenského veľkomesta, v ktorom hlavná hrdinka - mladá dizajnérka nábytku hm.... Mária prežíva partnerskú krízu so svojím partnerom Rasťom - úspešným kameramanom. Mária sa bezhlavo zamiluje do 50-ročného voľnomyšlienkárskeho taxikára Fera, ktorý má trápenie so svojou dospievajúcou dcérou Dominikou, ktorá..." atakďalej atakďalej, už 15 rokov furt to isté dokola. Alebo: "Kvety neskorého leta je príbeh o láske, vášni, poznaní samého seba, na pozadí pulzujúceho života stredourópskeho veľkomesta Bratislavy."
Konieckoncov, jeden obraz je za tisíc slov, tak si môžeme pozrieť aj trailer na Tango s komármi, keďže tento masterpiece uvidíme už o pár dní.


Hm, nie som síce odborník, ale trailer by mal zrejme motivovať pozrieť si ten film, a preto by mal (mohol) obsahovať nasledujúce ingrediencie:
- aspoň istý náznak deja, t.j. napríklad „William zrazí na ceste k rodičom jeleňa. Odvtedy sa mu dejú zvláštne veci a postupom času zisťuje, že to nebol jeleň, ale...." atď. Slovenský film si ale zrejme vystačí aj bez deja, musíme byť radi, že to je farebné, hýbe sa to a rozpráva sa tam.
- je zvykom, že tvorcovia dávajú do trailerov tie najlepšie scény, aj keď zbytok filmu je povedzme o ničom. Slovenskí filmári asi dávajú do trailerov naschvál scény o ničom, zrejme dúfajúc, že divák si povie, že zvyšok musí byť predsa lepší.
- aspoň jedna zapamätateľná scéna, ktorú si bude potenciálny divák schopný vybaviť aj zhruba o týždeň, keď sa film bude premietať. Trailer na tango s komármi má dve takéto scény - „Hajdu bežiaci okolo auta" a „Fialová trieska dverami", ktoré si divák Ľubomír Nemeš bude pamätať do dopísania tejto vety. Ale podľa všetkého je to jeden z mála tohtoročných filmov, kde nehrá Pauhofová, čo je zvláštne.

Takže sa pýtam: Ako naozaj ešte niekoho bavia takéto kraviny? Psychologicko-romantické partnerské vzťahové melodrámy zo súčasnosti. To už sa fakt nič nové nedá vymyslieť? Niekedy mám pocit, že tie námety vymýšľa jeden človek, zhodou okolností ten istý, ktorý píše scenáre k slovenským rodinným seriálom. Lebo inak si neviem vysvetliť fakt, že 90% slovenských filmov pripomína celovečernú edíciu 85. časti Patológie v ružovej záhrade, Drogérie šťastia a Autoservisu nádeje. Alebo ešte pravdepodobnejšie to vytvára nejaký softvér - napríklad Scriptwriter XP Slovak edition, do ktorého stačí nahodiť kľúčové slová, ako: vzťah, nevera, kríza, láska, Pauhofová a Kanócz.

Samozrejme, ja nechcem, aby sa tu nakrúcali vysokorozpočtové scifi veľkofilmy o boji slovenskej armády s kanibalmi z planéty Ferox (na druhej strane, postapokalyptický hororček z prostredia bratislavskej hlavnej stanice o vojne klanu somrákov proti gangu feťákov by som si možno aj rád pozrel). Ale snáď urobiť komédiu, na ktorej by sa človek aspoň dvakrát zasmial, to nemôže byť taký problém. Upozornenie: scénu, kde sa úspešná mladá výtvarníčka Lujza potkne o botník, keď nahnevaná odchádza z bytu Ferdinanda, bohémskeho saxofonistu, za komediálnu nepovažujem.

Aj keď uznávam, že urobiť originálny film v krajine, kde je už 20 rokov 15 kusov rovnakých hercov, ktorí hrajú všade a ešte popritom stíhajú moderovať vedomostné kvízy v televízii a dabovať, môže byť pomerne ťažké, a nezachráni to ani Maštalír, ktorého ksicht na mňa kuká už pomaly aj z peny v záchode, keď sa ráno vymočím.

Alebo sú problémom prachy, t.j. element, na ktorý sa filmári vyhovárajú v jednom kuse? No neviem, ale urobiť lacný zaujímavý film už v dnešnej dobe nemôže byť taký problém. Napríklad takí Clerks stáli možno 1000 dolárov aj so sendvičmi a troma jointami trávy alebo Cube, a to som len tak zahrabol v pamäti.

Aj keď jedna nádej tu je (FABRIKA SMRTI: MLADÁ KRV Slovenská vyvražďovačka (slasher horror). Psychopatický vrah zmasakruje skupinu mladých turistov v Tatrách. Všetci zomrú. Réžia: Gejza Dezorz
Hrajú: Jan Antonín Duchoslav, Táňa Pauhofová, Martin Pyco Rausch, Majo Labuda, Rytmus), ale kuká z toho sračka. Jednak je to čiernobiele a čiernobiely slasher je ako piť 1000-eurové víno z plastového pohárika s obrázkami plávajúcich kačičiek a dvojak v slasherovom žánri sa už 10 rokov nedá nič nové vymyslieť. A trojak napísať do popisu „všetci zomrú" naznačuje, že by filmárikovia a filmušky, ktorí toto spískali mali zobrať znova do ruky ten slovník, kde našli slovo slasher a nalistovať si aj slovo spoiler.

Takže zhrňme si to: rok 2009 podľa mňa pre slovenský film prevratný nebude, aj keď som si takmer istý, že minimálne dva z uvedených filmov získajú prestížne filmové ceny, napr. Striebornú húsenicu z filmového festivalu v Omsku a Platinový teserakt z FF v Reykjavíku. Bravó, už môžeme búchať šampanské, vyzúvať si lakovky a uvoľňovať si motýliky.
Poznámka: Niektoré zlé jazyky by sa mohli pýtať, koľko filmov som už nakrútil. Tak vopred odpovedám: ani jeden. A myslím si, že to je ľahké? Nie, nemyslím. A cítim sa napriek tomu oprávnený napísať takýto článok? Hm, áno.

Anotácie k filmom so si ukradol z http://www.kinema.sk/

Diskusia: http://blog.sme.sk/diskusie/1388415/1/Pruser-slovenskych-filmov.html