04/2010
Cestopis som ešte nepísal, ale ako som vypozoroval, cestopisné články treba vždy začínať nejakým frázovitým klišé, napríklad „Thajsko je krajina mnohých tvárí" alebo „Thajsko je krajina kontrastov" alebo „Thajsko si buď zamilujete alebo nie", preto ja by som mohol napísať niečo ako „Thajsko je krajinou zmiešaných pocitov". Potom by mohla nasledovať nejaká cheesy úvodná veta, takže „Ponorme sa spolu do sveta exotických zážitkov a tropickej scenérie". Tak, úvodné kraviny máme za sebou, prejdime k veci.
Thajsko - počasie a podnebie
Asi nikto nebude prekvapený ako Záhradníkov ksicht na najnovších bilbordoch, keď napíšem, že v Thajsku je teplo. Ale ono je to len polovica pravdy. V Thajsku je totiž aj vlhko. Nejakou zhodou kozmických náhod sme sa tam vybrali v apríli, čo je v danej lokalite vrchol leta. Aj keď taký rozdiel to tam asi nebude, keďže teploty sa tam pohybujú od 28 v decembri do 40 v spomínanom apríli a vlhko je tam stále. Dosť ťažko sa to slovami opisuje, ako sa človek cíti keď vystúpi z klimatizovaného lietadla do tamojšieho podnebia, ale je to asi ako by na vás hodili horúcu vlhkú deku. Potom sa človek snaží prísť na to, ako v tomto podnebí vlastne prebieha dýchanie a keď na to príde, je človek mokrý ako špongia a potom je to už celkom ok.
Aby ste si spravili predstavu, navštívte napríklad bratislavskú botanickú záhradu a v nej skleník s tropickým a vodnými rastlinami. Takéto podnebie má svoje výhody a nevýhody. Medzi nevýhody patrí, že človek je v podstate v kuse spotený (teda pokiaľ nie je Thajčan, tí zrejme nemajú potné žľazy), keď si dá oblečenie sušiť von, tak sa suší tri dni. Pokiaľ obdržíte nejaký škrabanec alebo inú drobnú ranu, tak sa to hojí asi tri týždne, medzitým to mokvá a tak podobne. Medzi výhody takéhoto počasia patrí... hm... napríklad sa dá pripiť už z dvoch pív, čo je veľká výhoda pre vašu peňaženku. Po pár dňoch sa na to dá ale celkom zvyknúť, síce človek je stále mastný a upotený ako Sponge Bob v kockatých gatiach.
Thajsko má inak dve ročné obdobia - obdobie dažďov, ktoré trvá od cca. júna do neskorej jesene a obdobie sucha, ktoré začína v našich zimných mesiacoch a trvá asi do mája. Toto sa ešte môže líšiť v závislosti od lokality - vnútrozemie má iné počasie ako pobrežie a to zase iné ako thajské ostrovy. Počas nášho pobytu pršalo raz asi 5 minút, potom vlhkosť stúpla asi na 130% a bolo zase všetko po starom.
Thajsko - ľudia, jazyk, atď.
Thajčania sú voči bežným Európanom strašne malí. Keď ide človek po plnej ulici, má ponad ich hlavy perfektný výhľad. Okrem toho, že sú malí, sú aj snedí, vlastne až hnedí. Asi im to vadí, lebo asi každá kozmetika, ktorú predávajú má vpredu nápis „whitening". Asi ako bieli túžia byť do karamelova opálení, tak karameloví Aziati chcú byť zase bieli. To sú tie paradoxy. Hovorí sa, že Thajsko je krajina úsmevov a niečo na tom je, Thajčania sa usmievajú veľa a celkovo pôsobia tak pohodovo, ale to môže byť aj z toho tepla. Na druhej strane, videl som aj nasratých Thajčanov, najmä taxikárov, takže zovšeobecňovať sa to nedá.
Thajčina je veľmi zaujímavá reč. Na prvé počutie je to taký klasický ázijský lingvistický guľomet, ale posledná slabika je akoby predĺžená a celé je to také akoby umrnčané. Ale im sa zase určite zdá divné slovenčina alebo angličtina, takže je to asi jedno. Čo ale nie je jedno je, že Thajčania veľmi neovládajú cudzie reči. Ak aj vedia, tak do toho dávajú (až na pár výnimiek) toľko zo svojho umrnčaného prízvuku, že porozumiete možno na tretí krát. Pokiaľ sa prsíte tým, že máte štyri certifikáty z angličtiny, dva z nemčiny a maturitu z ruštiny, takže v takom Thajsku by ste nemali mať problém, tak opak je pravdou. Táto skutočnosť vám bude skôr na príťaž, pretože pokiaľ na Thajčana vybalíte nejakú vetu, ktorá má viac ako štyri slová a ešte do toho dáte ten pekný oxfordský akcent, ktorý ste sa tak dlho učili, tak ako odpoveď dostanete pekný úsmev a možno ešte tak „yes, okej..." Preto sa treba prepnúť na basic level a v rámci komunikácie zo seba vypúšťať pokiaľ možno len jednotlivé slová a doprevádzať to príslušnými gestami a posunkami. Príklad: chcete si objednať tri pivá - poviete „trííí" a ukážete tri prsty a „bíííír" a ukážete gesto ako pijete z plechovky. Jednoduché.
Thajsko - jedlo a pitie
Thajská kuchyňa sa vraj považuje za jednu z najpestrejších na svete. Ja tento názor nezdieľam, ale možno som mal iba smolu. Totiž napriek tomu, že jedlá sú celkom pestré, na dochucovanie sa používajú pomerne jednotvárne bylinky a koreniny. Takže to vyzerá tak, že prvý deň si poviete „Jééj, to je dobre, v tom je tuším citrónová tráva a koriander", tretí deň „Hm, zase citrónová tráva a koriander" a piaty deň „Dám si toto, ale keď tam bude zase citrónová tráva a koriander, tak idem do mekáča". Na druhej strane, nikdy som si nedal jedlo, ktoré by mi vyslovene nechutilo, len som akosi čakal trochu viac. Jedlá, ktoré odporúčam:
Lab kay - mleté mäso so zeleninou (oni tomu hovoria aj šalát), silno korenené a štipľavé
Tom yum soup - kto si toto nedá, ako by nebol v Thajsku; polievka z morských plodov, zeleniny, ostrá a kyslá, ale pozor, obsahuje citrónovú trávu a koriander,
Pad thay - platí to, čo vyššie; thajské rezance s čím len chcete, asi najdostupnejšie jedlo v celom Thajsku,
Mussaman karí - dusené mäso v štipľavej hnedej omáčke, pripomína náš guláš, na rozdiel napríklad od zeleného karí neobsahuje citrónovú trávu a koriander, aspoň myslím.
Treba ešte spomenúť, že jedlo je v Thajsku až smiešne lacné, dá sa v pohode najesť za nejakých 50 bahtov (1 baht = asi 70 koruno-halierov), teda ak nechcete jesť v prímorských reštauráciách s názvami ako Patio alebo La Tratoria. Ale kto chce v Thajsku šnicle a špagety žrať, mohol ostať doma. Jedáva sa aj na ulici, na trhoch, alebo si to necháte zabaliť a zjete, kde chcete. Nebojte sa, je to bezpečné, my sme jedli asi všetko a všade a zatiaľ žijeme. Thajčania vraj doma vôbec nevaria a všetci sa stravujú vonku, čo vysvetľuje nízku cenu a dobrú dostupnosť jedla.
Okrem jedla sa oplatí konzumovať aj čerstvé ovocie, ktoré my Stredoeurópania považujeme za tropické, najmä ananás, kokos, papaya, liči, rambutan (to je také veľké liči). Tiež ho dostať všade a je veľmi lacné. Kto sa odváži, môže vyskúšať aj najsmradľavejšie ovocie na svete - durian, vyzerá to ako taká veľká zelená pichľavá tekvica, ale je sa z toho len také žlté mäkké vnútro. Smrdí to ako niečo medzi prepotenými ponožkami a olomouckými syrečkami, ale chutí to celkom dobre, ako niečo medzi banánom a ananásom.
Niektoré veci, ktoré u nás považujeme za samozrejmé, sa v Thajsku zohnať nedajú, napríklad chlieb alebo syr. To čo tam predávajú ako chlieb, by sme u nás možno nazvali ako mazanec alebo vianočka, jednoducho je to sladké biele pečivo. Syr som videl iba ten plastelínový, štvorčekový a v Tescu (áno, aj tam je Tesco, ale volá sa Tesco Lotus) aj nejaký dovážaný eidam, ale cena bola na tamojšie pomery závratná (cca. 1000 BTH/kilo).
V thajskom úpeku je nutné dodržiavať pitný režim. Nie je to ale žiadny problém, okrem balenej vody, sladkých šťaniek ako cola, fanta, sprite predávajú aj džúsy a koktaily z čerstvého ovocia, čerstvé ľadové čaje, pivo a podobne. Aha, pivo. My sme pili Chang, lebo mal najkrajšiu plechovku a najvyšší obsah alkoholu. Okrem toho chutil celkom dobre. Okrem Changa ponúkajú ešte Leo, Tiger, Archu a to je asi všetko. Víno v Thajsku nerobia, iba ho dovážajú, a preto je strašne drahé. Ďalej sme ochutnali thajský rum značky Sang Som, prekvapivo celkom pitný. Čo ale pitné určite nebolo, to bol tajomný destilát predávaný v akejsi hnedej pivovej fľaši. Okrem veľmi nízkej ceny (asi 40 BTH), pestrofarebnej nálepky prostej akejkoľvek informácie v latinke ma po otvorení prekvapil prenikavý zápach - niečo medzi petrolejom a rybinou. Chuť bola veľmi kompatibilná so zápachom, preto pol štamperlíka mi úplne stačilo, takže som sa ani nedozvedel, či to vypaľujú z ryže, alebo z mŕtvych varanov.
Nakupovanie, doprava, turizmus v Thajsku, Fico a PPP projekty - to a ešte oveľa menej sa dočítate v ďalšej časti.
Diskusia: http://blog.sme.sk/diskusie/1669772/1/Bol-som-v-Thajsku-prva-cast.html
Asi nikto nebude prekvapený ako Záhradníkov ksicht na najnovších bilbordoch, keď napíšem, že v Thajsku je teplo. Ale ono je to len polovica pravdy. V Thajsku je totiž aj vlhko. Nejakou zhodou kozmických náhod sme sa tam vybrali v apríli, čo je v danej lokalite vrchol leta. Aj keď taký rozdiel to tam asi nebude, keďže teploty sa tam pohybujú od 28 v decembri do 40 v spomínanom apríli a vlhko je tam stále. Dosť ťažko sa to slovami opisuje, ako sa človek cíti keď vystúpi z klimatizovaného lietadla do tamojšieho podnebia, ale je to asi ako by na vás hodili horúcu vlhkú deku. Potom sa človek snaží prísť na to, ako v tomto podnebí vlastne prebieha dýchanie a keď na to príde, je človek mokrý ako špongia a potom je to už celkom ok.
Aby ste si spravili predstavu, navštívte napríklad bratislavskú botanickú záhradu a v nej skleník s tropickým a vodnými rastlinami. Takéto podnebie má svoje výhody a nevýhody. Medzi nevýhody patrí, že človek je v podstate v kuse spotený (teda pokiaľ nie je Thajčan, tí zrejme nemajú potné žľazy), keď si dá oblečenie sušiť von, tak sa suší tri dni. Pokiaľ obdržíte nejaký škrabanec alebo inú drobnú ranu, tak sa to hojí asi tri týždne, medzitým to mokvá a tak podobne. Medzi výhody takéhoto počasia patrí... hm... napríklad sa dá pripiť už z dvoch pív, čo je veľká výhoda pre vašu peňaženku. Po pár dňoch sa na to dá ale celkom zvyknúť, síce človek je stále mastný a upotený ako Sponge Bob v kockatých gatiach.
Thajsko má inak dve ročné obdobia - obdobie dažďov, ktoré trvá od cca. júna do neskorej jesene a obdobie sucha, ktoré začína v našich zimných mesiacoch a trvá asi do mája. Toto sa ešte môže líšiť v závislosti od lokality - vnútrozemie má iné počasie ako pobrežie a to zase iné ako thajské ostrovy. Počas nášho pobytu pršalo raz asi 5 minút, potom vlhkosť stúpla asi na 130% a bolo zase všetko po starom.
Thajsko - ľudia, jazyk, atď.
Thajčania sú voči bežným Európanom strašne malí. Keď ide človek po plnej ulici, má ponad ich hlavy perfektný výhľad. Okrem toho, že sú malí, sú aj snedí, vlastne až hnedí. Asi im to vadí, lebo asi každá kozmetika, ktorú predávajú má vpredu nápis „whitening". Asi ako bieli túžia byť do karamelova opálení, tak karameloví Aziati chcú byť zase bieli. To sú tie paradoxy. Hovorí sa, že Thajsko je krajina úsmevov a niečo na tom je, Thajčania sa usmievajú veľa a celkovo pôsobia tak pohodovo, ale to môže byť aj z toho tepla. Na druhej strane, videl som aj nasratých Thajčanov, najmä taxikárov, takže zovšeobecňovať sa to nedá.
Thajčina je veľmi zaujímavá reč. Na prvé počutie je to taký klasický ázijský lingvistický guľomet, ale posledná slabika je akoby predĺžená a celé je to také akoby umrnčané. Ale im sa zase určite zdá divné slovenčina alebo angličtina, takže je to asi jedno. Čo ale nie je jedno je, že Thajčania veľmi neovládajú cudzie reči. Ak aj vedia, tak do toho dávajú (až na pár výnimiek) toľko zo svojho umrnčaného prízvuku, že porozumiete možno na tretí krát. Pokiaľ sa prsíte tým, že máte štyri certifikáty z angličtiny, dva z nemčiny a maturitu z ruštiny, takže v takom Thajsku by ste nemali mať problém, tak opak je pravdou. Táto skutočnosť vám bude skôr na príťaž, pretože pokiaľ na Thajčana vybalíte nejakú vetu, ktorá má viac ako štyri slová a ešte do toho dáte ten pekný oxfordský akcent, ktorý ste sa tak dlho učili, tak ako odpoveď dostanete pekný úsmev a možno ešte tak „yes, okej..." Preto sa treba prepnúť na basic level a v rámci komunikácie zo seba vypúšťať pokiaľ možno len jednotlivé slová a doprevádzať to príslušnými gestami a posunkami. Príklad: chcete si objednať tri pivá - poviete „trííí" a ukážete tri prsty a „bíííír" a ukážete gesto ako pijete z plechovky. Jednoduché.
Thajsko - jedlo a pitie
Thajská kuchyňa sa vraj považuje za jednu z najpestrejších na svete. Ja tento názor nezdieľam, ale možno som mal iba smolu. Totiž napriek tomu, že jedlá sú celkom pestré, na dochucovanie sa používajú pomerne jednotvárne bylinky a koreniny. Takže to vyzerá tak, že prvý deň si poviete „Jééj, to je dobre, v tom je tuším citrónová tráva a koriander", tretí deň „Hm, zase citrónová tráva a koriander" a piaty deň „Dám si toto, ale keď tam bude zase citrónová tráva a koriander, tak idem do mekáča". Na druhej strane, nikdy som si nedal jedlo, ktoré by mi vyslovene nechutilo, len som akosi čakal trochu viac. Jedlá, ktoré odporúčam:
Lab kay - mleté mäso so zeleninou (oni tomu hovoria aj šalát), silno korenené a štipľavé
Tom yum soup - kto si toto nedá, ako by nebol v Thajsku; polievka z morských plodov, zeleniny, ostrá a kyslá, ale pozor, obsahuje citrónovú trávu a koriander,
Pad thay - platí to, čo vyššie; thajské rezance s čím len chcete, asi najdostupnejšie jedlo v celom Thajsku,
Mussaman karí - dusené mäso v štipľavej hnedej omáčke, pripomína náš guláš, na rozdiel napríklad od zeleného karí neobsahuje citrónovú trávu a koriander, aspoň myslím.
Treba ešte spomenúť, že jedlo je v Thajsku až smiešne lacné, dá sa v pohode najesť za nejakých 50 bahtov (1 baht = asi 70 koruno-halierov), teda ak nechcete jesť v prímorských reštauráciách s názvami ako Patio alebo La Tratoria. Ale kto chce v Thajsku šnicle a špagety žrať, mohol ostať doma. Jedáva sa aj na ulici, na trhoch, alebo si to necháte zabaliť a zjete, kde chcete. Nebojte sa, je to bezpečné, my sme jedli asi všetko a všade a zatiaľ žijeme. Thajčania vraj doma vôbec nevaria a všetci sa stravujú vonku, čo vysvetľuje nízku cenu a dobrú dostupnosť jedla.
Okrem jedla sa oplatí konzumovať aj čerstvé ovocie, ktoré my Stredoeurópania považujeme za tropické, najmä ananás, kokos, papaya, liči, rambutan (to je také veľké liči). Tiež ho dostať všade a je veľmi lacné. Kto sa odváži, môže vyskúšať aj najsmradľavejšie ovocie na svete - durian, vyzerá to ako taká veľká zelená pichľavá tekvica, ale je sa z toho len také žlté mäkké vnútro. Smrdí to ako niečo medzi prepotenými ponožkami a olomouckými syrečkami, ale chutí to celkom dobre, ako niečo medzi banánom a ananásom.
Niektoré veci, ktoré u nás považujeme za samozrejmé, sa v Thajsku zohnať nedajú, napríklad chlieb alebo syr. To čo tam predávajú ako chlieb, by sme u nás možno nazvali ako mazanec alebo vianočka, jednoducho je to sladké biele pečivo. Syr som videl iba ten plastelínový, štvorčekový a v Tescu (áno, aj tam je Tesco, ale volá sa Tesco Lotus) aj nejaký dovážaný eidam, ale cena bola na tamojšie pomery závratná (cca. 1000 BTH/kilo).
V thajskom úpeku je nutné dodržiavať pitný režim. Nie je to ale žiadny problém, okrem balenej vody, sladkých šťaniek ako cola, fanta, sprite predávajú aj džúsy a koktaily z čerstvého ovocia, čerstvé ľadové čaje, pivo a podobne. Aha, pivo. My sme pili Chang, lebo mal najkrajšiu plechovku a najvyšší obsah alkoholu. Okrem toho chutil celkom dobre. Okrem Changa ponúkajú ešte Leo, Tiger, Archu a to je asi všetko. Víno v Thajsku nerobia, iba ho dovážajú, a preto je strašne drahé. Ďalej sme ochutnali thajský rum značky Sang Som, prekvapivo celkom pitný. Čo ale pitné určite nebolo, to bol tajomný destilát predávaný v akejsi hnedej pivovej fľaši. Okrem veľmi nízkej ceny (asi 40 BTH), pestrofarebnej nálepky prostej akejkoľvek informácie v latinke ma po otvorení prekvapil prenikavý zápach - niečo medzi petrolejom a rybinou. Chuť bola veľmi kompatibilná so zápachom, preto pol štamperlíka mi úplne stačilo, takže som sa ani nedozvedel, či to vypaľujú z ryže, alebo z mŕtvych varanov.
Nakupovanie, doprava, turizmus v Thajsku, Fico a PPP projekty - to a ešte oveľa menej sa dočítate v ďalšej časti.
Diskusia: http://blog.sme.sk/diskusie/1669772/1/Bol-som-v-Thajsku-prva-cast.html
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára