...niečo mi do toho prišlo a zistil som, že budem musieť cestovať v iný deň, ako som si pôvodne predsavzal. Takže mi nezostávalo nič iné, len lístok stornovať, čo je vzhľadom na fungovanie Železničnej spoločnosti SR, či jak sa tá svoloč volá, prekvapivé, že taká možnosť tu vôbec je. Bod pre vás, železnice. Ja blbec som si chvíľu dokonca myslel, že lístok kúpený cez net sa bude dať aj stornovať cez net, ale sa ne. Lebo sa iba osobne sa. V pokladnici. Vraj hociktorej. 
Tak vyberiem sa teda do hociktorej pokladnice, v mojom prípade na Hlavnej stanici v Bratislave, po schodoch doprava, za rohom. Je 23.12., takže je tam dosť plno, ale už som zažil aj horšie veci. Prídem k okienku... hm, okienko, neviem, či by som hnedú plexisklovú stenu, dole s dvojcentimetrovou škárou nazval okienkom, ale názov na hento oné, asi ešte nevymysleli, tak hovorme tomu okienko. 

A tu trochu odbočím. Určite ste už počuli o ozbrojených prepadnutiach pokladní na železničnej stanici, keď traja chlapi v gumených maskách troch posledných slovenských premiérov namierili na tetu pokladníčku taktické útočné brokovnice typu SPAS-12 a ukradli 150 lístkov do Starej Ľubovne, 200 lístkov do Györu a 400 ks tlačív na študentskú zľavu. Potom tetu pokladníčku ostrihali dohola a vymočili sa na ňu. Nepočuli? Tak to je dobre, lebo som si to vymyslel ako jediný racionálny dôvod existencie toho hnusného plexiskla s priezorom, cez ktorý sa dá prestrčiť pár bankoviek a možno ešte malíček 14-ročnej anorektičky. Navyše má tá škára aj dvierka, ktoré napríklad moja teta pokladníčka (ďalej len "TP") mala ešte obalené nejakými starými novinami, asi aby jej tam neťahalo... A úplne najsamfasa je tá žltá čiara na zemi meter od pokladne, že "diskrétna zóna". Keďže predpokladám, že TP mňa počuje vo vnútri rovnako ako ja ju vonku, t.j. vôbec nie, tak človek musí pri tom "okienku" hučať ako Jureňa v maštali, takže si znovu dovolím kacírsky tvrdiť, že tá diskrétna zóna je tam tak nejako zbytočná. Koniec odbočenia.

Predostieram svoju požiadavku - dobrý deň, kúpil som si lístok, chcem ho stornovať. A znovu sa prejavuje moje pokrivené vnímanie reality - myslel som si, že stornovanie lístka vyzerá asi tak, že ja donesiem lístok, teta niečo naťuká do počítača, dá mi prachy za lístok, prípadne mi dá ešte podpísať nejaké tlačivo, že mi dala prachy a ja jej lístok, ktorý potom hodí do skartovačky a hurá, ideme na plachetnicu a dáme si raffaelo. Ale hovno. Stornovanie lístka vyzerá takto:
- transfer lístka odo mňa k  TP,
- TP pozerá na lístok, potom niečo naklepáva v počítači,
- TP ide niekam preč,
- nejaká slečna za mnou hovorí niečo ako "Jéééžiš Máááriáááá",
- TP sa vracia, dáva mi nejaká tlačivo a hovorí "toto vypíšte", je to nejaký formulár "Žiadosť o zrušenie niečoho na žiadosť niekoho blablabla" (skladá sa to z dvoch identických častí, ktoré sú v strede pozdĺžne rozdelené čiarou)
- vypisujem hornú časť - meno, priezvisko, číslo lístka (asi 25-miestne), podpis; keďže spodná časť je úplne rovnaká ako horná, tak ju nevypisujem v domnení, že TP to iba zabudla odstrihnúť, ergo mi vlastne dala omylom žiadosti dve,
- transfer žiadosti odo mňa k TP,
- transfer žiadosti od TP ku mne so slovami "Aj to spodné vypíšte, to si myslíte, že to tam je pre srandu?"; to som si teda nemyslel, ale takisto som netušil, na čo to tam môže byť, ale nebojte sa, rozuzlenia sa dočkáte,
- keďže moje meno sa za posledné dve minúty vôbec nezmenilo, vypisujem tie isté údaje aj do spodnej časti a rozmýšľam, že som tuším čítal akýsi článok v nejakom odbornom časopise, že estónski vedci vynašli papier, na ktorý keď niečo napíšete a pod týmto papierom máte ďalší papier, tak sa ňom objaví úplne to isté ako na tom hornom... neviem, ako to funguje, je to zatiaľ určite veľmi drahá a sofistikovaná technológia, ale nazvali to tuším kopírovací papier a skrátene kopirák, zdá sa mi... ale to už mám dopísané a odovzdávam zdvojenú žiadosť cez škáru...,
- žiadosť je už asi v poriadku, lebo TP niečo úhľadnou policajnou dvojprstovou strojopisovou metódou tajpuje do počítača,
- po piatich minútach dostávam peniaze a hádajte čo? že neviete? no spodnú časť tej žiadosti predsa! Vzhľadom na to, že už viem, že nie je pre srandu, akosi neviem, čo s ňou mám robiť... Aj keď moje horšie ja mi hovorilo, že mám nájsť nejakú tehlu, tú obaliť rovnopisom žiadosti, vrátiť sa k okienku a skúsiť, či je tam to plexisklo na niečo dobré.


Diskusia: http://blog.sme.sk/diskusie/1382781/1/Isiel-som-vlakom-yeah-volume-2.html