štvrtok, 13. januára 2011

Byť heterosexuálom je úžasné!


11/2008
Keďže už asi tri dni tu nebol článok o sexuálnej orientácii príslušného blogera a ja začínam mať abstinečné príznaky, ktoré sa prejavujú zvýšenou chuťou na sladké a svrbením medzi prstami na nohách, rozhodol som sa aj ja takto verejne odhaliť a priznať svoju sexuálnu orientáciu.


Svoju heterosexualitu som začal pociťovať už v detstve. Vždy som sa radšej hral s autíčkami, ako s bábikami, napríklad ako autíčka idú nakupovať, alebo k doktorovi. Alebo že menšie autíčko porodilo ešte menšie autíčko a teraz sa dve autíčka hádajú, koľko bude väčšie autíčko platiť alimenty.
Ale naplno som si fakt, že som heteráč začal uvedomovať až v období puberty. Zistil som, že sa mi viac páčia dievčatá, než chlapci. Aj keď som sa snažil si vsugerovať, že aj chlapci by mohli byť pre mňa sexuálne atraktívni, pri predstave sexuálneho styku s chlapcom som nepociťoval príjemné pocity , skôr naopak. Toto obdobie bolo pre mňa naozaj ťažké. Nikto sa ma na moju orientáciu nepýtal, nikoho nezaujímalo, čo ako heterosexuál cítim. Táto totálna ignorácia a nezáujem môjho okolia o moju sexualitu bola spočiatku veľmi frustrujúca a ja som prepadal depresiám. Ale ako som dospieval, uvedomoval som si stále viac, že nemá význam bojovať s niečím, čo sa nedá zmeniť, a tak som si jedného dňa povedal „A dosť! Keďže za mňa nikto nechce umrieť, tak mi nikto nebude hovoriť ako mám žiť!" (tento citát som kedysi videl u nejakej hip-hopovej pipky na Booome, tak sa nerozčuľujte, že je to totálna chobotina, pozn. aut.). A tak som sa rozhodol, že keď som sa ako heterosexuál narodil, tak sa budem aj tak správať.

Zistil som, že mám radšej akčné filmy akéhokoľvek druhu, kde si ľudia strieľajú medzi oči a prekladajú to koolovými hláškami typu „Udělal sem ti třetí voko, čuráku!", než nejaké intelektuálne depresívne sračky, kde nejaká škaredá žena so škaredým chlapom idú pol hodiny autom po zasneženej diaľnici a za celý čas prehodia dve vety, a to  „Vieš, že ťa milujem?" a „Kde mám okuliare?". Takisto som začal mať rád eroťáky a porno. Hlavne s peknými ženami. Vlastne ideálny film pre mňa by bol nejaký akčný thriller o vojne gangu dlhonohých holých žien s gangom kozatých holých žien. Takisto z kníh mám radšej Kulhánka, než Tolstého a Žambocha radšej než Tolkiena. A nehanbím sa už za to, že môj najobľúbenejší vianočný film je Smrtonosná pasca 2 s Willisom, a nie Tři vořechy pro Popeluchu, voleS tebou mně baví sněť (slezinná).

Zmieril som sa s tým, že nemôžem za to, že pri pohľade na Paliho Bruchalu nepociťujem šteklenie v ritnom venci a vôbec ma nezaujímajú Vaginálne rozhovory. Vlastne ani nechcem vedieť, ako by to znelo, keby vagína vedela rozprávať. Určite by pritom strašne mľaskala a slintala ešte viac ako Pavol Rusko po konzumácii citróna.

Okrem toho medzi heterosexuálmi mám plno skvelých priateľov. Sú to všetko úžasní ľudia, napriek tomu, že sú hetero. Teda u Igora som si týmto nie až tak úplne istý, lebo sa mu páči ten krepý seriál, čo začína tak, ako tá otrasne škaredá vychrtlina s bradavicou na brade (verzia pre útlocitných intelektuálov: na dnešné pomery relatívne podštandardne vizuálne obdarená žena) ide po ulici v takých fancy šatách a myslí si, že je Marylin Monroe a do toho hrá taký priteplený saxofón a potom sa zrúbe jak kabela. Či ju ostrieka auto? Už si presne nepamätám... Teda začína to sľubne, ale v podstate je to celé o tom, ako také štyri praženice, ktoré si myslia, že majú dvadsať, ale pritom majú už trikrát pretočený tachometer, sedia v nejakej kaviarni, slepičia, rehocú sa a tak furt dokola. Jáááj, Sex and the city sa to volá.
Kde sme to skončili? Aha, že mám medzi heteráčmi veľa kamarátov.... Tak áno, mám. Chodíme spolu do hetero-barov, alebo na všetky tie príjemné hetero-miesta, ako autosalón, kino, garáž pod auparkom a je nám spolu super. Robíme všetky tie hetero-veci, ako napríklad rozprávame sa, chľastáme, rehoceme, kopeme sa do vajec a tak. A vôbec sa nestaráme, čo si o nás ostatní myslia a vychľastáme tri panáky rýchlejšie, než vy heterofóbovia netolerantní stihnete povedať „politická korektnosť".

Takže, aby som to zhrnul - som heterosexuál a je mi úžasne. A močím postojačky! A možno začnem aj srať postojačky, no a čo! A komu sa to nepáči, môže mi pobozkať moju bielu riť. Ale Ľubko, toto je článok o tom, ako si hrdý na to, že si heteráč, nie na to, že si biely.
Aha áno, máš pravdu, to bude až v ďalšom článku.

Disclaimer 1: Autor tento článok venuje všetkým blogovým ....(doplň ľubovoľnú latinskú príponu)sexuálom a špeciálne pozdravuje členov Buzna Führers Fóra. Pusiky a papiky.
Disclaimer 2: Autor prehlasuje, že netrpí homofóbiou. Ani agorafóbiou, arachnofóbiou, klaustrofóbiou, xenofóbiou (pche, Xeny som sa fakt nikdy nebál... aj keď bola dosť svalnatá a dominantná... uf, ešte radšej porozmýsľam), fobofóbiou, gynekofóbiou a škodou fóbiou.

Diskusia: http://blog.sme.sk/diskusie/1377044/1/Byt-heterosexualom-je-uzasne.html

2 komentáre:

  1. skôr si myslel grécke predpony ako latinské prípony, nie? :P
    ale inak skvelý článok/skvelé články :)

    OdpovedaťOdstrániť