osrať. Teda ja by som to rád celé osral, tak ako slovenské televízie osierajú avizovaný televízny program, no je to sakra ťažké. Človek zapne telku - je tam ples, otvorí noviny - ples, klikne na sme.sk - ples (aj keď v titulke nie je napísané ples, zákerné!), vysmrká sa do vreckovky - a tam je sopeľ, ale človek tam čaká zase ples, klikne si na môj blog a je tam článok o plese. Teda tom v opere. Zrejme sú aj iné (inak by sa to volalo iba ples a nemuselo by sa písať kde to je, ibaže by to tam písali preto, aby  tam tí, ktorým pozvánka nespadla do spamu trafili, no v tom prípade je to nedokonalé, lebo potom mali napísať, že v ktorej opere, lebo veď na Slovensku ich máme... hm... no minimálne jednu), ale ten v opere je najprestížnejší, najnoblesnejší, najmagnificentnejší, najspektakulároznejší a najotravnejší.

Hovorte mi odľud, ale fakt ma nezaujíma, koľko štrnášťročných mexických lokajov je prichystaných na roznášanie šampanského so zlatými tehlami v každom pohári, koľko bezrukých mongoloidných kuchárov pripravovalo tetroví foie gras, či kerý fras, koľko kamiónov kvetín a durmanu sa použilo na výzdobu, koľko stáli šaty Oľgy Dúbravskej a kto u sto čertov je Oľga Dúbravská. Už chýba len informácia, koľko kilogramov hovien sa za celý večer vysralo a koľko percent z toho išlo do operných toaliet a že či tieto toalety vôbec stíhali, alebo či Lančarič musel nechať doviezť nejaké Toi-toie. Jednoducho ma to otravuje. A keď som otrávený, tak som otravný. Asi ako teraz.

Už teraz sa desím času, keď budem o takých 20 rokov sedieť v opevnení v púšti, ktorú sme kedysi volali Petržalka, brániac sa pred nájazdmi ľudožravých cigánov spolu s Kugarom, ktorý je síce mierne retardovaný, ale bude z neho dobrý bojovník a spoločnosť nám bude robiť iba bulvárny časopis, ktorého kvalitný kriedový papier ako jeden z mála materiálov prežil globálnu katastrofu spôsobenú kolapsom fotovoltaických elektrární, ktoré nám tak tlačí Brusel. Ale nie preto, že budeme mať v čutore posledné dva hlty vody, ale preto, že Kugar si prečíta v bulvárnom časopise článok o plesni v opere, pozrie fotky a ja mu nebudem vedieť vysvetliť, o čom to celé je. Ale napíšem to sem, a hneď ako Kugar dospeje do štádia, že to bude vedieť pochopiť, tak mu to dám prečítať. Lebo to je to najmenej, čo môžem pre svojho verného druha Kugara urobiť.

Takže Ples v Opere: za týmto honosným názvom sa skrýva reklamná akcia súkromnej firmy, platená z výnosov z predaja služieb tejto firmy. Na podiv to nie je akcia pre zákazníkov, ktoré výnosy tejto firmy tvoria, ale pre tzv. známe osobnosti - v týchto časoch ich voláme kurvy, flákači, zlodeji a šašovia, a preto ich zabíjame ranou poriskom sekery do spánku, no v tých dobách to boli vážení ľudia, ktorí si hovorili celebrity, moderátori, podnikatelia a zabávači. Ples v opere vždy otvárala nejaká oživlá mŕtvola niekoho, kto asi 30 rokov pred konaním plesu robil hudbu - v tomto prípade to bola zombie, ktorá si hovorí Sandra. Jáj, Kugar, ty nevieš, čo je to hudba... no v podaní Sandry to bol taký zhluk zvukov, asi ako keď ty svojou mačetou prejdeš po hrudnom koši kostry tamtoho zmutovaného potkana.

Aby z toho mali niečo aj ostatní, tak sa to vysielalo ešte cez televízor, o telke som ti už určite hovoril. Aby bola istota, že si to pozrie každý, tak sa to vysielalo na každom kanáli a nikto nepovedal dopredu, že kedy, takže si sa nemohol na to ani pripraviť, niekde dokonca zmenili program a zaradili to ako mimoriadnu udalosť, skoro ako vtedy, keď prdla fotovoltaika... No a to je asi všetko, vtedy sme to pokladali za zaujímavé, lebo sa nič iné nedialo. A to bolo vlastne ok. Raz som chodil do takej otravnej roboty, kde sme často celý deň nemali do čoho pichnúť. No a vtedy sme s kolegom hovorievali, keď sme celé dni len tak sedeli a čumeli do stropu, že vlastne toto je dobré, lebo sa nič nedeje, a keď sa nič nedeje, tak to znamená, že je všetko v poriadku. Akurát sa to moje celodenné špáranie v nose vtedy nevysielalo do celej republiky...

Diskusia: http://blog.sme.sk/diskusie/1781282/1/Nebol-som-na-plese-v-opere.html