Surviving Digital Park

Keby ste nevedeli, čo je Digital park, tak je to budova. Digital preto, lebo z desiatok v ňom sídliacich firiem, sú asi tri z oblasti IT a Park preto, lebo to žiadny park nie je. Ak by som vám túto budovu mal nejako opísať, tak si predstavte veľkú hranatú hovadinu celú ocápanú sklom, t.j. vyzerá zhruba ako 80% toho, čo sa tu za uplynulých 10 rokov postavilo. Zrejme aj preto vyhral DP cenu Dušana Jurkoviča za fasa architektonické dielo. V pokeci okolo sa píše napríklad toto: „...je to aj prejav toho, že kým protiľahlá konkurencia Auparku je agresívna a arogantná, Digital park je diskrétny, decentný a podľa nás oveľa vhodnejší na najvyššie ocenenie.“ Keďže ja sa ale na budovu neviem pozrieť týmto úchylne fetišistickým pohľadom a nepredstavujem si, ako sa Aupark v noci zakráda cez diaľnicu k Digital Parku a potom ho agresívne nakladá úplne bez predohry do vodovodných rúr a pritom ho škrtí elektroinštaláciou, nedokážem to nejako oceniť. Ja sa na DP dokážem pozrieť iba z pohľadu človeka, ktorý v ňom musí tvrdnúť tak v priemere 9 hodín denne. A to je už iná káva.

Tento článok nie je o eurovale

Že aj vám už chýba v týchto ťažkých chvíľach nejaký banálny článok úplne o hovne? Aj mne. Takže:

Multikultúrne obohatenie karpatského typu

Jedno z mojich najobľúbenejších diskusných klišé (teda okrem častého používania slova klišé) je veta „Nie som rasista, ale....“, za ktorou nasledujú dva typy tvrdení – buď rasistické (napríklad „Nie som rasista, ale tie čierne papule už mi idú pekne na nervy.“), alebo nerasistické. Preto je zbytočné toto používať na podporu svojich tvrdení, lebo vo výsledku je z toho v prvom prípade celkom pekný protivrav, a v druhom prípade je to tiež nanič, lebo podporovať nerasistické tvrdenia slovami o tom, že rasista nie som, je zbytočné. Toľko sémantický disclaimer, ktorý by bol tiež úplne zbytočný, ale mám pocit, že niektorí jedinci by nasledujúci text mohli vnímať ako rasistický a xenofóbny, miminálne tých niekoľko stoviek aktivistických pregrciavačov prisatých na cecku eurofondov. A to by bola veľká chyba. Lebo ja som známy optimista, sangvinik a otvorený človek, ktorý sa všade snaží vidieť len to dobré. Dokonca aj na cigánoch.

A vy ste si mysleli, že vaša robota je na hovno...

Alebo aj recenzia na novú knihu Rada Ondrejíčka „Homo Asapiens“.

Flašíkofci vará

Ďalšie nudné frflanie o tom, čo dávali v telke.

Herpes na oku – recenzia

 

Na rozdiel od herpesu na hube poskytuje očný herpes oveľa intezívnejší a dobrodružnejší zážitok, preto si ho rozoberme po jeho jednotlivých atribútoch.

Ako sa (do)blogovalo na sme.sk

Keď som sa registroval pred dva a pol rokmi na blog.sme.sk, vôbec som nečakal, že mi to vydrží tak dlho. Pokiaľ si pamätám, mal som pripravený iba jeden článok a bol som zvedavý, čo to spraví. Niečo to spravilo, takže potom, čo som si našiel svoj štýl, fungovalo to celkom dobre a prinieslo mi to slávu, peniaze (nejakých 14 euro) a zľavu na Long Island Iced Tea. Oveľa zábavnejší príbeh ale je, ako som na SME blogovať prestal.

Nebol som na plese v opere

Ťažko povedať prečo. Zrejme zase pozvánka spadla do spamu, alebo preto, že nemám paušál v Pomaranči, alebo preto, že môj tyrkysový frak je v čistiarni, ale asi najmä preto, že to môžem celé

Stephen King: Rysavá jalovica

12/2010

Teda v skutočnosti sa to volá „Pod kupolou", ale keď som to dočítal, taký istý som si nebol. Veď čítajte, že prečo...

Konečne mi zavolali!

11/2010

Už som sa cítil čudne, lebo som si myslel, že tento rok nebudem mať bukkakela Vianoce a nadprirodzené batoľa ma neobšťastní pod stromčekom super výhodným vianočným paušálom, lebo ako asi 1,3 promile obyvateľstva som sa nerozhodol pre mobilný paušál pred Vianocami, ale niekedy úplne inokedy, a to v takom bezvýznamnom dátume, že už ani neviem, kedy to bolo. Preto ma nesmierne potešilo, že aj napriek tomu mi zavolali od Ružových a dali mi ponuku, aká sa neodmieta.